Erik Goldschmidt

Erik Goldschmidt

Q: Ktorý pohyb robíš ako prvý ráno po prebudení?

A: Keď nepočítam klasické ranné úkony ako hygiena, či hydratácia, tak aktuálne sú to už nejakú dobu dýchacie cvičenia na prebratie – napríklad niekoľko kôl kapalabhati či bhastrika. Sú ale aj dni, kedy začínam strečmi hlavne na zadnú časť tela ako kliešte, janu shirshasana alebo predklony v stoji. Pránajáma nasleduje až po nich alebo až po odcvičení série, v ktorej sa už dlhší čas zdokonaľujem.

Q: Je tvoj denný režim pravidelný alebo skôr živelný?

A: Toto je veľmi aktuálna otázka a zaoberám sa ňou v hlave dosť často. Mám už veľakrát odskúšané a zažité, že pravidelný režim mi robí po fyzickej aj mentálnej stránke veľmi dobre, no keď sa v ňom veziem dlhšiu dobu, povedzme pár mesiacov, začnem ho vnímať ako trošku obmedzujúci a hľadám spôsoby alebo skôr dôvody, prečo ho zmeniť, modifikovať, či zjednodušiť. Mám rád jasne stanovený program, ktorý ma odbremení od myslenia, čo robiť práve teraz a čo ako  ďalšie, ale tiež si veľmi užívam aj stavy, kedy viem že nemusím nič a môžem čokoľvek na čo mám momentálne náladu a chuť. Režim, ktorým fungujem by som preto označil ako hľadanie rovnováhy medzi jasnou štruktúrou a živelnosťou.

Q: Aká bola tvoje cesta k joge?

A: Joga je v mojom prípade kulmináciou a dokonalým stretom rôznych záujmov, ktoré sa počas života začali objavovať. Meditácia, mystika, skúmanie vedomia, cestovanie, fotografia, východné kultúry, holistická starostlivosť o telo a myseľ, to všetko sa stretlo v dimenzii, ktorá sa stala ústrednou témou môjho fungovania. Prax fyzických cvičení – ásan prišla približne v roku 2011, kedy som pochopil, že je to niečo, čo mi môže na rôznych úrovniach pomôcť. Jedna z nich bola aj regenerácia starých športových zradení, či vtedajšie problémy s trávením.

Foto: Dorota Holubová Photography

Q: Ostáva ti priestor na tvoju vlastnú jogovú prax?

A: Vlastná prax je pre mňa veľmi dôležitá. Je to pre mňa zdroj informácii o ľudskom tele a mysli a tiež spôsob, ako sa udržiavať fyzicky aj mentálne silný. V priebehu tých pár rokov, čo sa venujem joge som mal možnosť zažiť viacerých učiteľov a jogínov a najviac ma vždy inšpirovali tí, čo mali techniky a skúsenosti realizované prakticky cez seba a nie iba intelektuálne poznatky vyčítané z kníh. Pravidelná vlastná prax je pre pohyb po tejto ceste Alfou a Omegou.

Q: Nedávno si absolvoval niekoľko mesačnú cestu Indiou. Aká bola?

A: Myslím, že ju celkom vystihuje slovo “zaujímavá”…. Bola totiž úžasná a zároveň veľmi náročná. Bola čiastočne taká, ako som si ju predstavoval a popri tom úplne iná. Z približne desiatich mesiacov sa kvôli pandémii skrátila na 6, čiže keď som odchádzal mal som pocit, že nie je uzavretá, že nútene odchádzam a nedokončil som prečo som tam tentokrát prišiel. Na druhej strane, som bol celkom rád, že sa mi podarí odtiaľ dostať, lebo aj tam sa situácia od polky marca dosť rapídne zhoršovala. Mám na mysli najmä obmedzenia, rastúce celkové napätie, zákaz vychádzania, cestovania a rušenie letov… Hlavný dôvod prečo som do Indie tento raz išiel sa podarilo naplniť. Boli to tri mesiace v Mysore hneď na začiatku cesty. Intenzívne som sa tam učil jeden v celku nový jogový systém. Volá sa Prana Vashya Vinyasa a dozvedel som sa o ňom len cca pol roka pred cestou. Oslovil ma natoľko, že som ho šiel študovať priamo ku zdroju – k človeku ktorý ho zostavil a učí približne necelých 20 rokov. Po troch mesiacoch na juhu Indie som sa presunul na ďalšie tri na sever do Rishikeshu, kde som mal v ášrame program zameraný na filozofiu, konkrétne Advaitu Védantu. To bolo viac menej všetko, čo som za pol roka stihol. Pár dní pred tým, než za mnou mala do Dilí prísť skupinka ľudí na sprevádzanie a jogový pobyt, bola vyhlásená pandémia a zo dňa na deň sme tento trip museli zrušiť. Ostal som tam ešte tri týždne, ktoré boli po viacerých stránkach dosť na hrane a začiatkom apríla šiel evakuačným letom na Slovensko, expresne do štátnej karantény. 🙂


Q: Spomínaš štýl jogy Prana Vashya Vinyasa, ktorý naozaj nie je veľmi známy. Môžeš ho trochu priblížiť a predstaviť?

A: Jasné. Prana Vashya je moderný a dynamický štýl cvičenia ásan. Teoretický základ má v Rádža joge, teda osemvetvovej ceste jogy podľa Patandžaliho a po fyzickej stránke je dosť inšpirovaná Ashtana Vinyasou. Cvičia sa podobne ako v nej série a radenie pozícií je miestami podobné Ashtange. Čím sa líši je ešte väčšie zameranie na dýchanie a prácu s ním. Prana Vashya prepája prvky pránajámy už počas fyzickej praxe. Najmä vo vinyase, ale aj niektorých vstupoch a výstupoch z pozícií sa pracuje s kumbhakami – zádržami dychu, ktoré pomáhajú budovať fyzickú výdrž a zároveň výrazne pôsobia na mentálnej úrovni. Hlavným bodom v tomto systéme jogy je práca so stresom a schopnosť konvertovať ho na taký, ktorý nás potiahne k lepšiemu výkonu a sebaistejšiemu žitiu. Prax je zo začiatku dosť fyzicky náročná a práve o tom tento prístup je. Postupná adaptácia na zvýšené nároky sa pravidelným cvičením začne prejavovať aj v reálnom živote. Človek je viac pripravený čeliť tomu, čo sa mu práve deje, nech to je čokoľvek. Prana Vashya joga doslova znamená – “Joga na kontrolu životnej sily”, tej sily o ktorú nás uberá nesprávne dýchanie, stres, ale aj skľučujúce emócie ako obavy, pochybnosti či úzkosť. 

Q: Vraciaš sa do Indie často a je to len kvôli joge alebo je to už čoraz viac dôvodov?

A: Práveže zo začiatku, prvých niekoľko tripov bolo tých dôvodov možno aj viac, aktuálne je to najmä joga a štúdium. Tým že rád fotím, chodil som tam aj za zaujímavými zábermi, keďže India je veľmi fotogenická. Tiež ma lákajú hory, čiže mám prechodených aj pár himalájskych oblastí a no potom cestovanie ako také.. Chodiť len tak slobodne bez striktného plánu, nikam sa neponáhľať, len sám so sebou… Človek má tak možnosť pozrieť sa na život a realitu v ktorej vyrastal a žije z iného uhlu, uvedomiť si niektoré veci, zrovnať si priority…. Za všetky tie zážitky som veľmi vďačný a určite sa novým nebudem brániť ani do budúcna, no už asi rok-dva sú tieto cesty hlavne o prehlbovaním vlastnej praxe a sprevádzaní priateľov a skupiniek s ktorými chodíme na jogové pobyty. 

Q: Nedávno si sprevádzkoval svoju novú webovú stránku – www.goldschmidt.yoga – je prioritná pri tvojej online prezentácií?

A: Web stránka sa podarila spustiť niekedy v strede leta. Bola v procese dosť dlho, čo celkom aj napovedá o tom, nakoľko to je moja priorita…  🙂 Už dlhšiu dobu som cítil, nie ani potrebu, skôr povinnosť niekde združiť aktivity, ktorým sa venujem. Donedávna som ich komunikoval hlavne na Facebooku, no čoraz menej si želám byť odkázaný práve na toto médium a preto budem svoje pôsobenie migrovať na web, prípadne na YouTube. Vyžaduje to vklad energie a času a ja aktuálne ten svoj radšej venujem cvičeniu, čítaniu a vzdelávaniu sa v oblastiach, ktoré ma zaujímajú. V neďalekej budúcnosti určite budem pracovať viac aj na rozvíjaní webu a nových komunikačných kanálov.

Q: Hrajú sociálne siete výraznú úlohu pri prezentácii alebo skôr spoliehaš na tie práve sociálne siete a to je osobný kontakt?

A: Sociálne siete sú pre mňa doplnkovým nástrojom, ako ostatným komunikovať, čo robím, čomu sa aktuálne venujem. Ak cez ne odovzdám hodnotnú informáciu, niekoho pobavím alebo možno aj inšpirujem, som len rád. Je príjemné mať na pár klikov alebo jedno ťuknutie do mobilu k dispozícii obecenstvo veľké niekoľko stoviek ľudí. Ak si však niekto na tom začne ulietať a svoj alebo iných úspech hodnotiť napríklad na základe instagramových followerov, myslím, že to nie je zdravé. V súčasnosti už takmer každý vytvára kvantum hocijakého obsahu. Všetci sme neustále zahlcovaní, prestimulovaní, schopnosť sústrediť sa je na historickom minime, ohrozenie psychického zdravia zas na maxime…. Nie som úplne vnútorne stotožnení s tým, že aj ja sa mám podieľať na procese zahlcovania a snažím sa tu hľadať pre mňa osobne únosnú mieru. Ani nie až tak dávno sa informácie šírili výhradne ústnym podaním a nemyslím si, že by tým ľudstvo výrazne trpelo. Možno práve naopak…

Foto: Dorota Holubová Photography

A samozrejme, že nie je nad osobný kontakt. Človek tým získa o druhom komplexnejšie informácie a vytvorí si o ňom realistickejší obraz. Menej dofarbený vlastnými interpretáciami a podprahovými signálmi podsúvanými druhou stranou. 

Q: Akým smerom ovplyvňuje joga tvoje stravovanie a pitný režim?

A: V roku 2012, keď som išiel do Indie po prvýkrát, som viac menej úplne zo svojho jedálnička vypustil mäso. Mal som už aj predtým poskúšané rôzne spôsoby stravovania a to mäso odpadlo prirodzene a samé. Vyplynulo to z vtedajšej situácie a dávalo mi to kompletný zmysel. Nehovorím, že som odvtedy žiadne nemal, občas to boli ryby, najmä niekde na ostrovoch v Ázii no konzumácia mäsa sa stala v mojom živote fakt len veľmi ojedinelá udalosť. Mal som aj obdobie, kedy som stravu veľmi zľahčil a fungoval som len na vegánskej tepelne neupravovanej strave – raw vegan. Vedel som, že tento systém stravovania nie je v týchto zemepisných šírkach dlhodobo udržateľný a vyskúšal som ho na jeden celý rok. Bol som veľmi príjemne prekvapený jeho efektom na nárast energie, prehĺbenie sústredenia a čistoty mysle. Presne po roku som postupne začal do stravy opäť zaraďovať aj varené veci, no veľa prvkov z raw food-u mi ostalo dlhodobo, až doteraz.

Ďalší zaujímavý prvok, ktorý som nedávno zaradil sú prerušované pôsty. Znamená to v praxi asi toľko, že prvé jedlo dňa jem až po dvanástej alebo až po jednej poobede, tak aby som od posledného jedla mal vždy odstup aspoň 14-16 hodín. Veľmi mi to vyhovuje, pretože takto sa môžem doobeda venovať cvičeniu a praxiam, ktoré vyžadujú prázdny žalúdok a trávením nezaťažený systém. Pitný režim riešim skôr organicky — keď cítim smäd. V lete a keď cvičím na slnku samozrejme pijem viac ale nejak extra si to nestrážim. Jedine sa snažím, napiť sa cca 30 minút pred praxou a po jej ukončení aspoň 30 minút počkať.

Foto: Dorota Holubová Photography

Q: Je organizácia jogových víkendov a workshopov cesta ktorej sa chceš venovať?

A: Určite áno, napĺňa ma získavanie nových informácií, ich štrukturovanie do zmysluplných celkov a následné podávanie ďalej. Som veľmi rád, že takéto akcie, či už víkendové, niekoľko týždňové kurzy pránajámy, Prana Vashye alebo dlhšie jogové pobyty v Indii ľudí oslovujú a v ich absolvovaní vidia zmysel a prínos. To, že u nich vidím záujem je pre mňa motivácia a vietor do plachiet, aby som neustále rozširoval svoje poznatky o ľudskom tele, mysli, histórii jogy, rôznych technikách a spôsobe, ako ich vhodným štýlom odprezentovať.

Čiernobiele Foto: Dorota Holubová Photography

Close Menu