Gabriela Holcer

Gabriela Holcer

Umenie v pohybe.

Q: Umenie ako pohyb, pohyb ako umenie. Čo z uvedeného je pre teba výstižnejšie?

A: Oboje rovnako, aj keď istú dobu to bolo viac pohyb ako umenie, keďže som sa dlhé roky venovala tancu, či už ako tanečnica, alebo neskôr ako lektor.

Q: Ako sa maľba, maľovanie samotné, dostalo do tvojho života?

A: Bola v ňom od malička, cez môjho tata, ktorý je známy košický výtvarník. Cez jeho ateliér, vernisáže, ľudí a výtvarné prostredie, no úplne ma to pohltilo až po vysokej škole. Paradoxne ma neučil ako a čo maľovať, skôr to bola moja iniciatíva samouka skúšať či to dám a či mi to so štetcom pôjde. A nejak išlo a ide… 

Q: Je umenie to, čomu si sa chcela stále venovať?

A: No, ani nie. Ja som chcela tancovať a robiť všetko ostatné len nie mať štetec alebo ceruzku v ruke. Prišlo to postupne. Začalo ma to viac baviť, takže nakoniec som s tancom aj sekla, aby som sa mohla plne venovať výtvarným veciam. Je vyčerpávajúce sedieť na dvoch stoličkách.

Q: Maľba na “šatky” jednoducho povedané, je vcelku náročný proces, ako vznikla táto idea?

A: Veruže je. To som si nemyslela ani ja, že to je také komplikované, keď som s tým začínala. Môže byť, že to tak „jednoducho“ aj ľudia berú, lebo nevedia, koľko práce za tým je. No pravda je, že to trvá týždeň aj viac – tvorba návrhu, prekreslenie na látku, aplikovanie kontúry, schnutie, samotná maľba, opäť schnutie, tepelná fixácia farby, obšívanie krajov jednými skvelými ručičkami, pranie, až  kým vznikne konečný produkt – samotná šatka, ktorá je, podotýkam, vždy len jedna a je hodná umeleckého diela. Maľba takého obrazu, hoci aj väčších rozmerov, je pre mňa oveľa menej komplikovanejšia.

Myšlienkou bolo priblíženie mojej tvorby viac k ľuďom, nech si ten svoj umelecký kúsok môžu vziať kdekoľvek a kedykoľvek zo sebou, hoc aj na druhý koniec sveta 🙂

Q: Ako sa dostávaš k tej správnej látke? Ako prebieha tento proces?

A: Každý si predstaví niečo iné pod pojmom „správna látka“. Pre niekoho je to hodváb – látka, nie až tak kvalitná a bežne dostupná v metrovom textile, vyrobená ako väčšina, niekde v Číne pôvodným spôsobom – varením – usmrtením zámotkov priadky morušovej. Alebo sú to už hotové polotovary kadejakých rozmerov, v rôznych umeleckých obchodíkoch.

Neuspokojila som sa so žiadnou z ponúkaných alternatív a tak sme s priateľom hľadali ďalej. Podarilo sa nám nájsť hodváb v Indii, u pána Kusumu, ktorý túto látku vyrába nenásilnou a ECO formou. Neubližuje zámotkom, počká, kým sa motýle vyliahnu, a až tak zbiera zámotky a spracováva ich. Preto výsledný hodváb má jemne nažltlú farbu a nie je až tak lesklý, ako poznáme. Je to AHIMSA SILK, slovo, ktoré v hinduizme znamená neubližovať iným tvorom, podľa ktorého sa p.Kusuma a aj ja riadim.

Q: Vo svojej umeleckej práci sa venuješ aj maľbe aktov, je to smer ktorý chceš rozvíjať ďalej?

A: Ó áno, veľmi ma to baví, anatómia, rôznorodosť ženského tela, lebo je krásne.

Cez moje maľby vysielam signál hlavne nám ženám, aké sme všetky nádherné, silné bytosti, koľko toho dokážeme a každá z nás, s akýmikoľvek krivkami je jedinečná (kuk na #zenysmekrasne). Je možné, že pre niekoho je nahota tabu a patrí iba do súkromia, alebo pôsobí vulgárne, čo akceptujem, no nahí sme sa narodili a nahí aj zomrieme. 

To znamená, že sa určite budem posúvať ďalej, nech sú obrazy ešte krajšie a možno ešte viac pikantnejšie 🙂 

Q: S pohybom súvisia aj prehliadky, ktoré pripravuješ v súvislosti so svojou tvorbou. Ktorá bola zatiaľ tá naj prehliadka a kde sa konala?

A: Áno, prehliadka je pohyb, pohyb modelky a šatky – šiat, ich vzájomný súlad – tanec.

Na tú prvú sa asi nezabúda. Bol to Trenčín Mesto Módy, to som prezentovala iba šatky a viem, že som bola dosť nervózna, nevedela ako to chodí, avšak mala som k dispozícii profi modelky, t.z. že keď vyšli na pódium, boli skvelé, komunikovali s danou šatkou, ktorú prezentovali a ukázali ju v čo najväčšej kráse. Potom to boli moje rodné Košice, kde som mala možnosť sa prezentovať viac krát. Bolo to pre mňa o to príjemnejšie, osobnejšie a modelkami boli moje kamarátky. Poviem vám, boli famózne!

Q: Venuješ sa joge, je pohyb a joga samotná to, čo Ti pomáha nájsť rovnováhu v živote?

A: Mám názor, že sa nemôžeme spoliehať len na to, že chodenie na hodiny jogy, alebo jej samotné cvičenie nás „zachráni“ pred našou stále fičiacou hlavou, no pohyb určite pomáha vyčistiť hlavu, nabrať novú energiu a uľahčuje nám k tej životnej rovnováhe dôjsť. 

Q: Dosť často cestuješ, ako je to s pohybom na cestách?

A: Ak som na pláži dlhší čas, tam mi pasuje joga a viem ju cvičiť aj každý deň. Momentálne som odcestovaná a mám so sebou TRX, skvelá to vecička, vyzerá nevinne, ľahko sa zbalí, pripne kdekoľvek a dá zabrať. Alebo ak je to možné, navštívim nejaké miestne jogové štúdio. Na cestách sa však snažím hýbať vždy, kedy len môžem. Nechcem byť takou tou stále ničnerobiacou leňochou, aj keď sem tam sa stane, že ňou som :D. 

Q: Tvoje stravovanie je dlhodobo vo veganskom štýle, je to presvedčením neubližovania zvieratám alebo ti to vyhovuje zo zdravotných či ekologických dôvodov?

A: Mne to nejak prišlo samo od seba. Áno, je mi jasné, že niekto sa môže teraz chytať za hlavu, ale tak, ako niekomu nechutí banán alebo huby, mne prestalo chutiť a voňať mäso. Ani predtým som nebola nejaký fanúšik, šunky, salám alebo iných mäsových výrobkov. Istú dobu som bola vegetarián, od ktorého bol len krôčik k vegan strave, ktorá je inak veľmi pestrá a chutná. Baví ma variť, piecť a motivovať ľudí mojim jedlom, štýlom „aha, aj takto sa to dá“ . Je to sýte, chutné a hlavne nie je to iba surová mrkva 🙂

A dôvody prečo? Tie išli a aj naďalej pokračujú ruka v ruke, najprv s mojimi chuťovými bunkami, potom znalosť ako funguje veľkopriemysel so zvieratami, ktorý som nechcela podporovať, ekológia a samozrejme aj zdravie.

Q: Čo je najbližšie v tvojich plánoch, čo chystáš v tvojej umeleckej činnosti?

A: Momentálne trochu oddychujem, naberám energiu a inšpiráciu. Rozmýšľam nad novými nápadmi, ktoré mám v hlave, či ich po návrate zrealizovať, a ak áno, ako. Zatiaľ veľa konkrétneho nie je, musím si to usporiadať, no jednu vec von pustiť môžem.

Rada by som zrealizovala kurzy maľby na hodváb, chcem ľudí obohatiť o tú radosť, ktorú mám z každej namaľovanej šatky. Zároveň ich naučiť niečo nové, pomôcť im sa vzdelať v tomto smere, lebo viem, že získať informácie a zároveň si to vyskúšať, je na začiatku ťažké. Sama som sa učila z videí. Je super mať niekoho, kto Vám vie pomôcť, vysvetliť, naučiť techniku bez toho, aby ste investovali kopec peňazí na začiatku do materiálu a nakoniec nebudete vedieť čo s tým. A bonus? Vlastnoručne namaľovaná šatka, na ktorú budete môcť byť hrdí, že ste ju vytvorili Vy 🙂 Viac informácii potom bude na mojom webe www.artbubblesilk.com alebo aj www.gabrielahocer.com .

Q: Je pre teba cestovanie tým, čo ťa najviac inšpiruje pri tvojej tvorbe, alebo je to inak?

A: Áno aj, no je to však rôzne. Inšpirácia nemusí vždy prísť len počas cestovania, môže prísť aj potom. Je to práve preto, lebo počas cesty vypnem, mám prázdnu hlavu a tým pádom som viac otvorená novým podnetom, nápadom, nemám žiaden stres, nie som tlačená termínmi, len nasávam atmosféru, farby, vône, kultúru nového miesta.

Zdroje na inšpiráciu sú teda všade, len treba byť pozorný 🙂 

Close Menu