Lenka Jíleková

Lenka Jíleková

Joga ako metóda sprítomnenia sa. Ako liečivý prostriedok na fyzickej, psychickej a emocionálnej úrovni

Q: Venuješ sa joge ako lektorka. Aká dlhá bola táto cesta? 

A: Moja cesta bola celkom priamočiara: cvičila som vyše štyroch rokov takmer denne doma na deke (nevediac že existujú jogamatky!) podľa ilustrovanej knižky Joga v dennom živote, a potom som našla odvahu urobiť si prvý učiteľský certifikát v škole Sivananda. Tú som si vybrala tak, že to bol jediný učiteľský výcvik, ktorý som si mohla vtedy dovoliť. Bola som mesiac v ašrame v Londýne a bol to silný zážitok. To bolo presne pred desiatimi rokmi. Potom som ešte štyri roky učila popri iných zamestnaniach a naplno učím posledných šesť rokov. 

Q: Pôsobila si vo viacerých štúdiách v rámci Bratislavy. Ktoré miesto na cvičenie jogy je pre teba to naj?

A: Juj to je dobrá otázka! Úplne úprimne, naj je teraz pre mňa moja súkromná malá shala, kam sa vojde len niekoľko ľudí a mám ju doma namiesto obývačky. Tam teraz učím privátne aj skupinovo. Momentálne v žiadnom štúdiu nie som. Pracovala som na mnohých miestach v Bratislave, štúdiá sú fajn, ale najviac mi ostávajú v srdci priestory, kde som sa mohla o jogu starať sama: napríklad legendárny Domček pri Búdkovej a úžasná galéria KC Dunaj, kde sme mali okrem krásneho výhľadu na mesto aj meniace sa expozície obrazov. Raz sme dokonca museli podložkami “obkladať” priestorový objekt v strede galérie. Krásne časy! Dodnes som fanúšik joga priestorov, kde je na stenách umenie. Učenie v cudzích priestoroch – okrem mojich milovaných workshopov – asi už nie je pre mňa. Najradšej robím privátky alebo malé, v podstate stabilné skupinky. 

Q: Máš popri vedení svojich hodín jogy čas aj na vlastnú prax?

A: To je super otázka, lebo to je to klasické “začneš učiť – prestaneš cvičiť”. Nemám nejakú silnú ásanovú prax, pretože veľa učím s demonštrovaním, takže sa hýbem tak akurát po svoje možnosti. Ak cvičím, je to restoratívne, prípadne doplnkové k joge (napríklad teraz cielene posilňujem vnútorné stehná, čo popri ťahových cvikoch na chrbát v joge trochu chýba). Takisto denne cvičím chodidlá s takou fasa špeciálnou pomôckou, s ktorou niekedy robím aj s privátnymi klientmi. To sú všetko priame inštrukcie od môjho učiteľa. Ak by som ešte k tomu všetkému čo robím fyzicky drtila nejaké brutálne zostavy ásan, rýchlo by som sa dorantala. Čo sa týka iných zložiek jogovej praxe, denne meditujem a robím karma jógu – snažím sa aktívne nezištne pomáhať. A snažím sa vo svojom živote dodržiavať isté princípy. Večer si premietam deň a dívam sa na to, čo sa dalo urobiť inak – čiže praktizujem sebaskúmanie. Snažím sa na sebe pracovať a žiť duchovný život. Také jednoduché veci.  

Q: Ktorá z jogových škôl ti je najbližšia a ktorej sa venuješ?

To je pre mňa ľahké – som oddaný nasledovník môjho učiteľa Leslieho Kaminoffa. Uňho som po rokoch hľadania naozaj “pristála”.

Q: Ako je to u teba so vzdelávaním v joge?

A: Začala som u nás v Joge v dennom živote, ako študent. Sivananda bol môj prvý certifikát, potom som absolvovala fantastický Prison Yoga Project s Jamesom Foxom – joga vo väzeniach, gravid jogu v Piešťanoch, power jogu (kvôli tomu, že sú osvedčení Ministerstvom) a posledných 5 rokov je to Yoga Anatomy s Lesliem. Vzdelávanie je pre mňa veľmi dôležité, pretože som po absolvovaní Sivanandy pochopila, že absolútne nič neviem a že odrapkať nejakú maketkovú hodinu na výcviku je úplne iné, ako to uviesť do praxe s bežnou populáciou. Aj preto som po absolvovaní Yoga Anatomy viedla nejaké nadstavbové tréningy pre učiteľov; úžasný Miško – majiteľ Hycu mi to umožnil a pre svojich zamestnancov zorganizoval. Rada by som v tom v budúcnosti pokračovala, možno dokonca nejakou online formou, pre slovenských a možno českých učiteľov. Mne to totiž naozaj zmenilo život, nielen po pracovnej stránke, ale aj v mojom osobnom prístupe k joge a čo pre mňa znamená. Kaminoff je totiž priamym žiakom TKV Desikachara, syna Krishnamacharyu, považovaného za otca súčasnej jogy. Desikachar sa učil a pracoval s otcom niekoľko desaťročí. Takže to je naozaj dobrý zdroj! Leslie doslova zrevolucionalizoval to, ako a čo učím, okrem základov anatómie to bol aj pohľad na jogovú filozofiu a proste kopec múdrosti, ktorú od neho dodnes čerpám. Keby som dokázala len z desatiny tak pomáhať ľuďom, ako to dokáže on, bolo by to úžasné.   

Q: Je tvoj jedálniček ovplyvnený vegetariánstvom/ vegánstvom?

A: Bol, asi 15 rokov. Dnes opäť jem mäso a potýkam sa s etickou dilemou, ktorú mi to prináša. Nemám to vôbec uzavreté, ale cítim sa asi o 2000% lepšie ako keď som mäso nejedla – a to nie je zveličovanie. Odporučil mi to ajurvédsky doktor a veľmi mi to pomohlo. Dnes verím, že sme naozaj konštutične rozdielne typy, a potrebujeme iné typy stravy, aby sme prekvitali. Jem kura, rybu a občas moje milované prosciutto. Hovädzie stále do úst dať neviem.

Q: Je pitný režim dôležitou súčasťou na ktorú dbáš? Často je to totiž podceňovaná oblasť stravovania.

A: Že či! Strážim si vodu veľmi poctivo, opäť vďaka ajurvéde – tak 2.5 litra denne. A teda naozaj voda, žiadne čaje, šťavy a už vôbec nie alkohol. Čaje a šťavy len cielene, terapeuticky. Som stále “pod dohľadom” mojej úžasnej ajurvédskej doktorky z Indie, a čo sa stravy týka, nechávam sa vo veľkej miere viesť. Tie výsledky pre mňa hovoria za seba. Tento rok som prvýkrát zažila autentickú pančakarmu v Indii a som do ajurvédy čoraz viac buchnutá… 

Q: Stretávam sa s tým, že veľa z lektorov je fanúšikom kávy. Ako to je u teba?

A: Hehe, to bude to Pattabhi Joisove “No coffee,no prana”! Opäť dávam na ajurvédu: pila som kávy veľa a čudovala som sa, že som vysušená, netrávi mi, zle spím… Som teraz veľký nadšenec vyhýbania sa všetkým stimulantom. Ja som prirodzene nastavená tak neuroticky, že sa naozaj nepotrebujem ešte viac “urýchľovať”. Som pokojnejšia a spánok mám zázračne lepší. Plus som bez tých výkyvov energie, ktoré som počas dňa mávala. Kofeínové nakopnutie vnímam dnes skôr ako zmenu stavu vedomia, ktorá mi nie úplne vyhovuje, lebo sa v nej ťažšie dostávam k sebe a som trochu znecitlivená a myšlienkovo “roztrúsená”. Ale opäť, čo sedí mne, nemusí iným… Takto to funguje v mojom tele. 

Q: Organizuješ jogové pobyty? Ktoré destinácie sú pre teba z tohto pohľadu tie naj?

A: Zatiaľ som nič sama neorganizovala, párkrát som bola cez cestovku v Grécku a bolo to úžasné. Pre mňa je nádherné že sa takto dostanú k joge ľudia, ktorí by inak možno nemali odvahu vkročiť do omandalovaného a vypalosantovaného jogového štúdia. A to je inak aj moja obľúbená cieľovka – ľudia, ktorí si myslia, že joga pre nich možno nie je, nikdy ju neskúsili a na pobyte si trúfnu. A zapáči sa im. 

Q: Nakoľko je potrebná a nevyhnutná pri tvojom pôsobení internetová prezentácia?

A: Ufff, tak toto je moja nočná mora. Viem, že je to potrebné a vidím, že to funguje, ale nerobím to rada, lebo sa obávam, že ľudí musí znechucovať, keď sa im “pchám”. Mňa napríklad dosť otravujú tie klasické nádherne nastylované ásanové fotky doplnené premúdrelým citátom, prípadne reklamou na predražené éterické oleje… Je toho priveľa na jedno kopyto. Viem, že sa marketing dá robiť aj lepšie, a snažím sa ho robiť tak, ako mi sedí: dávam na facebook divné obrázky a snažím sa o vtipné krátke sprievodné textíky. Občas ma môj muž trochu nafotí, ale toto naozaj nie je mojé forté. Práve som v procese študovania, ako to robiť lepšie, pretože úprimne verím, že joga by mohla robiť dobre viac ľuďom, keby sa o mne dozvedeli. Dokonca som premýšľala, že by bolo super mať nejakú “agentku”, ktorá by robila marketing a booking – trebárs na festivaly alebo do firiem, a tiež pobyty, a nechávala by si nejaké slušné percentá z predaja. Už len takú nájsť! Nech sa mi ozve, ak tam niekde chodí po svete..:-)

Robím si promo fakt len na kolene (a to som bola jedna z prvých na Slovensku, ktorá robila v reklamke facebook marketing!:-), pretože vnímam, že čo sa sociek týka, úplne mi ušiel vlak. Respektíve, nechala som ho ujsť, lebo ma to proste moc nebaví. A zároveň nemám ani vizáž, ani vek, ani odvahu na to, aby som sa niekde prezentovala v gaťkách – a to hovorím so všetkou pokorou a úctou k jogínkam v gaťkách. Navyše, moja cieľovka by možno na to ani nereagovala. Ja totiž pracujem s ľuďmi, ktorí sú trochu ako ja: nie sú žiadne “prezentačné” typy, často to nie sú žiadni ťažkí športovci, nerobíme oslnivé ásany. Nevidím na tom pritom nič zlé, keď to niekto robí, ale jednoducho to nie som ja. A ono sa to, že “vnútri ti bude super” fotí ťažšie ako “budeš mať takéto sexy nohy”. Nechcem, aby to vyznelo ako dešpekt, len vnímam, že som z iného cesta, ako je dnes mainstream v jogovom marketingu. Zároveň ani moje hodiny nie sú mainstream. Ako nám hovorí môj učiteľ – ak to budete robiť takto, nebudú na vás chodiť davy… 🙂 

Q: Ktorá sociálna sieť je pre teba najobľúbenejšia a zároveň najefektívnejšia? 

A: Osobne ma baví instagram, ale ten ako marketing neriešim, pretože väčšina mojich followerov sú kamoši zo zahraničia. Facebook zase ako nástroj oceňujem veľmi, aj na priamu komunikáciu. A na TikToku zatiaľ nie som… 😉

Q: Dotkla sa aj teba vlna online jogy počas pandémie COVID-19?

A: Ja som prešla do onlinu ešte skôr ako boli zavreté jogové štúdiá! Nikdy som to neplánovala, online sa mi zdal studený a neosobný, ale keď začala korona, úplne spontánne som skúsila prvý stream a zafungovalo to fantasticky. Po pár týždňoch boomu trochu poklesla návštevnosť, ale stále sa to udržalo na veľmi peknej rovine a premýšľam, že aj po skončení opatrení niektoré hodiny ponechám. Napríklad aj preto, že ku mne chodia kočky z Nemecka, Anglicka, alebo z východu. Som prekvapená, ako dobre to funguje: ľudia môžu prísť v pyžamách, pred a po hodine sa môžeme trošku posocializovať… Mám pocit, že vzniká skutočné spojenie, a pomáha to ľuďom budovať si ozajstnú domácu prax. Myslím, že som sa za tých pár mesiacov aj celkom posunula v tom, ako hodiny vediem, lebo je to predsa len iné ako naživo. Takže už mám trochu také svoje malé online know-how…  A musím povedať, že v niečom je na to, ako jogu učím, online vlastne dokonalý – ľudia majú silnú autonómiu a sú povzbudzovaní vo vlastnej kompetencii ako si tú hodinu viesť, aké varianty si vybrať bez porovnávania sa s inými, cítiť čo cítia a mať vlastný zážitok bez priamej možnosti reflektovať to so mnou. Ale samozrejme, byť spolu aj fyzicky je krásne a chýba mi to. 

Poznámka: Profilová fotografia – Lucia Tužinská.

Close Menu