Lenka Žabková

Lenka Žabková

Snažím sa o zdravie komunity cez pohyb, telo, myseľ, dych, cez jogu…

Zakladateľka štúdia Yoga House Bratislava.

Q: Vlastníš jogové štúdio Yoga House, ktoré je Bratislave dostatočne známe. Čo bolo za samotným rozhodnutím otvoriť ho?

A: Pracovala som v korporácii a ten zúžený pohľad na život spoza veľkého okna officu ma nenapĺňal a hlavne veľmi unavoval. Vtedy som bola v kontakte s jogou 7 rokov a v dianí iného jogového štúdia. Študovala som manažment, milovala jogu, bavila ma organizácia a predstava voľnosti, ktorá s týmto prichádza ma pritiahla.

Vízia môjho vlastného štúdia, čo nebol pôvodne môj sen, ale spontánny nápad, mi prišla ako vyslobodenie z excelovských tabuliek. Túžila som po kontakte so slnkom, kedykoľvek ja budem chcieť, nie len počas obedovej prestávky. A to ja považujem za slobodu. Dýchať vzduch, kráčať po ulici a pracovať si v parku na tráve. Som vďačná.

Q: Aké boli začiatky a čo by už nikdy nespravila pri otváraní štúdia?

A: Ono to išlo akosi samo.  Vieš, keď sú hviezdy naklonené a všade vidíš svoje šťastné číslo…  ešte aj kurča na bilboardoch bolo za 1,44 a vlhkosť vzduchu na svetelnej tabuli na  Lidli 44% a podobne.. Cítila som veľkú silu a neskutočnú podporu vesmíru. Asi by som teda nič nemenila. Všetko konanie bolo v rámci mojich vtedajších najlepších možností.

Q: Aké to je manažovať množstvo lektorov, ktorí u teba pôsobia?

A: Krásne. Viac menej nejde ani o manažovanie. Poskytujem im priestor a podporujem ich hodiny promom, aby sa oni mohli realizovať a prinášať ľuďom to, čo ich tak baví. Niekedy skoordinujem, čo by mohlo byť podľa môjho vnímania lepšie. V prípade, že mne alebo im niečo nesedí, rozprávame sa o tom… jogovo, priamo, s pochopením a s úctou. Myslím, že je to príjemný flow. Som im nesmierne vďačná za to, že tvoria štúdio a svojou šikovnosťou a záujmom šíria jogu cez Yoga House. Podporujeme sa navzájom, zdieľame vedomosti. Začali sme so vzájomným vzdelávaním inštruktorov, keďže nám záleží na kvalite učenia. Zídeme sa a kecáme o technike ásan, o našich výzvach a radostiach v učení. Všetci sú skvelí ľudia, krásne rozdielni a predsa navzájom podporní.

Q: Baví ťa aj organizačná časť prevádzkovania štúdia alebo viac samotné vedenie hodín?

A: Hmm… obe. Paralelne. A veľmi. Úprimne, nájsť balans medzi nimi je dosť náročné, ale každým rokom sa to zlepšuje a hľadám možnosti, ako budem už len čítať, vzdelávať sa a učiť.

Vesmír je dokonalý a priniesol mi manažérku Danku, ktorá hádam už ani nemôže byť lepšia. Naháňa ma do práce, hľadá zdokonalenia a pripomína, čo mne ujde. Fantastické. A teraz sa pošťastilo nájsť aj social media manažérku Katku. Je tak šikovná, že ani môj opis v inzeráte nebol tak prepracovaný ako je ona premakaná.

Aktuálne ma baví udržať štúdio kompaktné, koordinovať, radiť, doťuknúť a nemusieť robiť tie rutinné práce ako plagáty, účtovníctvo, realizáciu FB proma… Riešim skôr inovácie, rozvíjam nápady, zdokonaľujem s Katkou promo, organizujem retreaty, projekty, festival. To je sranda.

A učenie… To je nekonečne pestrý kolobeh objavovania, zdokonaľovania prejavu, zlepšovania techniky, spôsobu podávania informácii, použitia slov, vedenia hodiny, ľudí, upravovania štruktúry, namiešavania vibrácii a atmosféry na hodine. A zároveň, je to intenzívne o uvedomovaní si svojich vzorcov, ktoré mi niekedy znemožňujú postup v učení. Každým rok vnímam veci inak a z iného uhla. Cítenie ľudí, ich potrieb, tela, mysle, dychu, duše… Je úžasné mať možnosť učiť.

Q: Čo bolo impulzom na profesijnú zmenu, čo ťa primälo zavrieť dvere kancelárie a začať pôsobiť ako lektorka jogy?

A: Sloboda. A ten pocit, keď som zamestnávateľovi odovzdala 2.januára biely papier a kráčala von z budovy pod obrovskými bielymi vločkami, ktoré pokojne padali a dávali na známosť, že je dobre. Úplná rozprávka. Veľmi živý pocit doteraz. Veľká vďaka, radosť, sloboda a začiatok života. Mám dojem, že som sa prvýkrát zhlboka nadýchla.

Q: Často cestuješ v súvislosti s jogou. Čo je na Indii to, čo ťa najviac láka, a prečo sa tam opakovane vraciaš? Považuješ ju za top destináciu?

A: India ma učí pokore, akceptácii rozdielov sveta, mentality, zvykov, ľudí, zmýšľania.  Učí ma, že nie všetko čo sa blyští je zo zlata a že práve jednoduchosť je hodnotná. Mnohokrát sa tam stretneme s neúprimnou alebo komerčnou spiritualitou, ktorej cieľom je len zinkasovať ľudí. Často vidíme slepé nasledovanie spirituálneho v zmysle: ” Keď zaplatíš do kasy, Boh ti pomôže.” Pri prvej návšteve bolo moje premúdre ego nesmierne iritované. Teraz sa snažím aj to, čo sa v mojich očiach iba tvári spirituálne s úctou rešpektovať. Rozumieť tomu, že Indovia to takto jednoducho majú. Veľa dôležitého a podporného im to prináša, vrámci toho aj pokoru, ktorú sa ja od nich učím. Byť iba pozorovateľom a nehodnotiť je moje krásne indické učenie. Nedávať môjmu názoru veľkú dôležitosť. Každým rokom si ich kultúru zaľubujem viac a viac.

India pre mňa znamená schopnosť uvoľniť sa. Uvoľniť sa do vytrúbeného sveta rikší, kde ti ide roztrieštiť hlavu a myseľ ide do odporu, kým zistí, že toto fakt nezmení. Pozvoľna sa upokojí, uvoľní a ide s prúdom. Fascinuje ma tá jednoduchosť, spojenie so zemou a sloboda v chaose. Krásne. Preto milujem Indiu, učí ma každou jej návštevou. A zároveň, India je hlavne priateľova destinácia, kde mu pomáham s učením a asistujem v organizácii.

Moja topka sú zatiaľ Filipíny. Ostrov plný života, sýta príroda, azúrové nebo a more. Jednoduchosť a živly, ku ktorým mám rešpekt a mnohokrát silné strety so strachmi. Nulový reklamný a svetelný smog je tam slasťou. Čistí mi to myseľ, podporuje jasno.  Do štyroch dní prichádza premena energie, myslenia a človek konečne rieši iba základ pre život. Teda žije.

Teraz v januári chystám nový reatreat Ayurvéda a joga na Sri Lanke. O tomto krásnom mieste počúvam už dlho. Takže sa nesmierne teším opäť spoznať nový kus Zeme a sprostredkovať ľuďom aj sebe liečenie cez prastarý holistický systém starostlivosti o zdravie – Ayurvedu.

Q: Ako vlastne prebehlo tvoje prvé stretnutie s jogou ako takou?

A: Od detstva som tancovala naplno. Popri výške a skúškach to nebolo úplne možné a striedala som sedenie za knihami s intenzívnymi tréningami súčasného tanca, kde som si s mojou hypermobilitou odpálila bedrové kĺby. Následne som sa “náhodou” ocitla na hodine taerobiku u Fredyho Aysiho a on spomenul jogu… Ten moment bol mojím prvým mikro osvietením. … Že to je ono, toto ma zachráni a budem ďalej tancovať. Po prvej hodine jogy som sa k tancu už nedostala. Joga ma úplne zjedla. Teším sa z toho a zároveň mi tanec chýba, takže aspoň na Yoga House narodeninách alebo na ženských kruhoch si ho naplno užívam. Tým, že je Fredy tanečník, mi jeho joga v tom období veľmi sadla a neskutočne ma to bavilo. V mojom učení mi dal veľa dôvery a podpory.

Potom prišiel ďalší učiteľ jogy Martin Ďuriš a jeho učenie Jogovej Terapie, kde moje ego pár rokov bojovalo s pozíciami, ktoré nevyzerali ako z titulnej stránky.  A následne rezignovalo. Veľa ma inšpiroval k zdravo, vedomo a vnímavo prevádzanej joge a nielen joge, ale aj vedomému pohybu ako takému. Toto boli začiatky. Teda ako to mnohokrát býva cez fyzično, ego, odpor, boj, pochopenie, dozrievanie, k zvedomovaniu a preciťovaniu. A neustále je kam kráčať. A stále bude…

Q: Čo pre teba vlastne znamená joga, nemyslím ako profesia, skôr pre teba osobne, čo ti prináša a čo prináša klientom, ktorí navštevujú tvoje štúdio?

A: Joga pre mňa znamená každým rokom niečo iné. Mám pocit, že osobná joga sa vyvíja s tým, ako sa vyvíja identita človeka. Pochopenie sveta, seba, okúšanie života, zobúdzanie tela, mysle a pocitovosti tela.

Niekedy dávno som k meditácii ani nečuchla, že toto mi nie je treba. Bolo to v období, kedy to bolo top dôležité. Ale telo, myseľ, nervový systém a celý stav na to ešte nebol pripravený. Teraz je to stále lepšie a objavuje sa mi absolútny zmysel meditácie cez fyzický zážitok a to je ono.

Joga bola pre mňa fyzično, potom podpora sebadôvery, sebahodnoty, sila mysle, stabilita, rozvíjala mi schopnosť ustáť veci v živote, dodávala jasnosť.

Teraz je pre mňa nástroj, ako kultivovať dych a cez neho myseľ. Je to nástroj ako preciťovať a uvoľňovať telo od dávno prežitých emócii. Je pre mňa metódou, ako rozpoznať emócie a zvládať ich. Zároveň ako pochopiť emócie ľudí, ich postoje a prejavy. Úprimne som tvor emočný.  Niektoré situácie preto nie sú pre mňa med. A aj keď robím jogu dlho, je to niekedy sila. Vlastne čím dlhšie tým väčšia. Spektrum sa otvára, telo sa otvára a púšťa…

Preto sa mi páči jogu prepájať s terapiou a skúmaním psyché. Ako sa tie veci v našej mysli a tele dejú. Fascinujúce. Začala som s ročným Traumatreatment výcvikom a nesmierne ma to baví. Myslím si, že tieto informácie sú nám v tejto intenzívnej dobe potrebné. Je sila, ako sa to rýchlo deje a čo sa deje. Zaujíma ma návod, ako to efektívne zvládať. Zaujíma ma kontakt s vyšším vedomím a múdrosťou. Baví ma pozorovať, ako si svet dokážeme vytvoriť. Akou silnou vibráciou je myšlienka, ako je možné meniť a ovplyvňovať myseľ, aby veci išli v živote dobre. Ako liečiť seba samého. Psychosomatika, čínska medicína – to všetko mi príde tak praktické, že to do jogy intuitívne vnášam.

Prepojenie rôznych praktických smerov, informácií a otvorenosť v nich je pre mňa jogou. Verím, že toto ľuďom v štúdiu prinášam. Celistvejšie uchopený koncept jogy. Nie len jej časť – cvičenie, ale objavovanie tela, mysle, dychu a cez nich pohľadu na svoj život, postoje v ňom, súvislosti aj smerovanie. To by bol stav, ako sa hovorí job done. Snažím sa v tom zlepšovať.

Q: Aká je tvoja denná prax jogy, nasleduješ jeden smer, školu, alebo je to skôr kombinácia, mix ktorý pretváraš aj do svojich hodín?

A: Áno, presne. Je to skôr kombinácia smerov a zbieranie skúseností a vedomostí okolo, ktoré mi dávajú zmysel  a oslovujú ma. Veľa som sa v technike ásan inšpirovala Iyengar yogou, klasickou hatha yogou, jogovou terapiou, aj aktívnou power yogou. Skúmam, čo mi sedí a je pre moje telo liečivé. Čo sa vedomia týka, do svojho učenia vkladám to, čo sa učím z terapií, na ktoré chodím sama pre seba tj. kraniosakrálna terapia, rolfing, masáže, čínska medicína, traumatreatment.

Moja prax. Poviem úprimne, mohla by byť pravidelnejšia a precíznejšia. Tým, že učím a do toho manažujem štúdio, je to dosť náročné. Ale verím, že sa raz do toho stavu dostanem. Večer skoro spať, ráno skoro vstávať a dávať si takto svoju rannú prax, je môj sen. Tak mi drž palce.

Q: Super páči sa mi, ako si sňala status alebo ilúziu guru. Vnímaš princíp lektora ako “guru” v našich končinách skôr smiešny?

A: Nebudem to hodnotiť, ale jasné, deje sa to. Z pohľadu terapie je predpoklad, že každý lektor si učením kompenzuje nejakú nenaplnenú potrebu. Byť vypočutý, videný, byť obdivovaný, potreba uznania je tam silná. Niekto si to prizná a zvedomí viac, niekto menej, niekomu to môže ustreliť ego viac, niekomu menej alebo vôbec. Jasné, že aj ja som mala a mávam takéto momenty a viem, že ma k joge priviedlo aj pár z hore spomínaných potrieb a moje traumy. To je jednoznačné. Ale aj prirodzené. Traumy a nenaplnené potreby sú stále hnacou silou toho, čo robíme. Je to okej, len je potrebné tiene svojich traum vidieť, mať zvedomené, pracovať s nimi a spraviť z nich užitočný benefit pre seba a ostatných. Snažím sa s tým pracovať a vnímať seba ako prostriedok, možno nástroj pre rozvíjanie zdravia, objavovanie potrieb ľudí a prinášanie pridanej hodnoty do svojho a ich života, ak sa podarí. Uvedomovať si, že ja mám umožnené učiť a viesť ľudí, za čo som vďačná. Cez napojenie sa hore a pole, ktoré prinášam, prechádza do priestoru na hodine niečo obohacujúce. Vtedy je to radosť.

Q: Aký je tvoj cieľ z pohľadu rozvoja v rámci jogy a z pohľadu fungovania štúdia?

A: Môj cieľ pre seba samú je v odpovedi vyššie. Mať reálnu pravidelnú prax, možnosť v pokoji si čítať a nasávať vedomosti z kníh. Menej manažovať a viac cestovať za vzdelávaním, lebo vidím, aké je to obohacujúce. Nejaký čas sa už chystám na vipassanu. Takže rada by som rozvíjala meditáciu a intenzívne pranayamu, teda umenie jogového dychu.

Cieľ pre štúdio… Práve sme mali zaujímavé obdobie, kedy sa všetko na chvíľu prehodilo hore nohami. Pritlačilo nás to do mnohých zmien a optimalizácii. Bolo to pre štúdio veľmi očistné a stabilizačné. Teším sa. Rada by som udržala tento stav a posúvala prirodzene ďalej.

Dôležitým cieľom je, aby Yoga House bol stále priestorom pre ľudí, kde môžu spočinúť a vydýchnuť. Miestom útulným, otvoreným, prijímajúcim, liečivým. Kde majú možnosť dostať tieto zážitky hlboko do tela a cez telo so sebou do reálneho života.

Rada by som priniesla ľuďom viac meditatívnych pomalých jemných techník. Prezentovala, že nie len aktívna flow yoga je cool, ale práve o zastavení je samotná joga a dlhodobo udržateľné zdravie. Vytvorila som preto novú krásnu sálu 3, ktorá je o týchto technikách, tichu a výdychu. Vyzerá, že sa to pekne darí. Mám radosť.

Baví ma rozvíjať napĺňajúce spolupráce s ľuďmi, ktorí sa venujú zaujímavým veciam ako rolfing, kraniosakrálka, čchi kung, playfight… všetko to, čo považujem za jogu do života.  Takisto rozvíjať náš Festival Vnútorná krajina. Napĺňa ma stretávať cez festival vzdelaných a zanietených ľudí, ktorí majú svetu čo povedať a učia to, čo sme už dávno mohli vedieť na základnej škole. O koľko spokojnejšie by nám bolo.

Zámery a ciele sa stále rozvíjajú a permanentne prichádzajú nové výzvy. Celý svet je tak veľmi organický, že ťažko povedať, čo bude zajtra mojím cieľom. Minimálne robiť to, čo robím, najlepšie ako viem, aby to ostatných obohacovalo a mňa samotnú tiež.

Q: Spomenula si Festival Vnútorná krajina. Je aj ten o joge alebo aj o iných sférach? Prečo tieto iné zábery?

A: Mám pocit, že je dôležité a veľmi zaujímavé rozvíjať sa vo viacerých sférach. Dopĺňať jogu aj o ďalšie skvelé smery, ktoré vznikajú a pracujú s človekom našej doby. Zaujímajú sa o telo ovplyvňované aktuálnymi vonkajšími faktormi, zaoberajú sa mysľou, vzorcami, programami dnešného človeka v týchto podmienkach.

Tieto smery berú do úvahy nástrahy našej situácie ako napríklad vplyv počítačov, internetu, instagramu, fb, stresu, ktorý prežívame rýchlosťou tejto doby a zároveň nedostatkom času na seba a blízkych. Pozorujú vplyv depresií, úzkostí, tlaku a skúšok, ktoré žijeme.

Preto ma fascinuje prinášať ľuďom aj témy ako psychoterapia, kraniosakrálna terapia, holotropné dýchanie, pobyty v tme, rodinné konštelácie a iné práve cez Festival Vnútorná krajina. Vidím, že nám to všetkým veľa dáva. Človek, ktorý sa zaujíma o jogu alebo aj vôbec nie, získava množstvo inšpirácie a informácii, ako je možné sa liečiť, starať sa o svoje vzťahy, zvládať skľučujúce situácie, ktoré denne prežíva. Ako to riešiť cez telo, psyché, dych, dotyk, samotu, tmu… Ako porozumieť vzťahom, ktoré žijeme, vzorcom ktoré máme a čo nás v nich ženie. Na festivale skúmame farby našich vnútorných krajín, ich atmosféru, to ako sa vo svojej vnútornej krajine máme, ako sa o ňu staráme, alebo či sme vôbec ochotní starať sa. A ak nie, prečo tomu tak je.  

 Festival je zároveň o prepájaní ľudí, vytváraní komunity s rovnakou túžbou zmeny v sebe a na svete. Dáva platformu pre budovanie networkingu, ktorý podporuje zdravie jednotlivca a širších komunít.

Keď sa zaoberám jogou a zároveň vchádzam do rôznych vôd, prehlbuje sa pre mňa cesta poznávania a otvára možnosť transformácie. Tá môže viesť ku stále hlbšej spokojnosti, radosti, ľahkosti a schopnosti zvládať život a situácie, ktoré ponúka niekedy až podsúva tento svet a zároveň my sami sebe. Takýmto spôsobom hľadám návod na žitie a zvládanie života vedomo a s ľahkosťou.

Q: Je jedným z tvojich cieľov kombinácia jogy a iných foriem pohybu, umenia? Mám na mysli tanec, hudbu a podobne.

A: Toto nie je cieľom. Intuitívne to vzniká pri programe narodením, na festivaloch, trhoch a pod… A je to to, čo ma baví… spájať sa so šikovnými a kreatívnymi ľuďmi okolo mňa, za čo som nesmierne vďačná. Ale ultimátny cieľ, ako asi vieš, je osvietenie, však?

Tanec, hudba, spev, maľovanie sú pre mňa prostriedkom k radosti a zdraviu.

Prišiel pacient k východnému liečiteľovi a ten sa ho pýta:

“Kedy si naposledy spieval, hral a tancoval?  ” … Toto hovorí za všetko.

Úprimne, mojim reálnym cieľom je energeticky sa rozvíjať, aby telo bolo dostatočne vnímavé, silné, zdravé a tak mohlo stúpať vibračne. Chcem podporiť a skúmať proces liečenia môjho tela a mysle cez psyché, dych, jogu, pohyb a ďalšie aspekty žitia. Preto je pre mňa dôležité telo neustále spoznávať. Túto skúsenosť potom pretaviť do svojho učenia a inšpirovať tak druhých.

To znamená, popritom integrovať traumy, ktoré sú mojou záťažou, aby sa s väčšou ľahkosťou otvoril postup v živote, v joge, meditácii a pranajame, vo vzťahoch a komunikácii s okolím a so sebou.

Q: Nakoľko je tvoja práca vášňou a nakoľko ťa pohlcuje? Vnímaš oddelenie osobného, voľného času od času spojeného s tvojou prácou alebo to ani nie je potrebné?

A: Áno veru, kompletne ma pohlcuje.  A hľadám ako toto prekabátiť. Práca je obrovskou vášňou a milujem ju! A práve to je nebezpečné a zradné. Pracovať do tretej ráno nie je nič nemožné, naopak veľmi jednoduché a zábavné. Vstávanie je potom zážitok. Práca sa prelína s osobným a voľným časom a začínam intenzívne cítiť, že to nie je úplne zdravé a zaťažuje to nervový systém. Takže, snažím sa doviesť svoje milované dieťa Yoga House do zrelosti, ukotviť ho a priniesť si čas pre Seba…To najvzácnejšie, čo mám.

Close Menu