Lukáš Čech

Lukáš Čech

Cestovateľ, vegán, freelance web designer a fanúšik pohybu.

Q: Ako si sa dostal k spartan pretekom a otužovaniu?

A: K pretekom ako Spartan race či Jánske blato som sa dostal cez moje záujmy a s nimi spojený okruh ľudí. Baví ma pracovať na funkčnom fitness, teda mať telo, ktoré je všestranné, zvládne rôzne typy záťaže a ne – špecializovať sa príliš jedným smerom. Takto som sa dostal ku crossfitu, kalistenike, rôznym iným typom “body movement” vlny, ktoré sa zameriavajú ako na silu, tak na výdrž a kondičku, no zároveň aj na flexibilitu. V týchto kruhoch je už Spartan race a podobné preteky štandard, pretože tie práve testujú všetky tieto oblasti + ešte viac. 
K otužovaniu som sa dostal cez kamoša Tomáša (www.lobi.zone), ktorý je už certifikovaným trénerom Wim Hof Metódy (ktorý je zároveň aj veľkou motiváciou čo sa týka všeobecného pohybu a cvičenia). Patrí to k celkovému fitness tela a mysle, posúvaniu si svojich hraníc no zároveň zistenia, že trochu námahy a stresu je pre telo dobré a že tým správnym nastavením mysle vieme zvládnuť oveľa ťažšie situácie, ako si myslíme. K tomu neodmysliteľne patria tzv. tribe – ľudia, ktorí sa chcú posúvať podobným smerom a navzájom si pomáhame sa motivovať a dosiahnuť viac.

Q: Otužuješ pravidelne alebo skôr nárazovo?

A: Pravidelne si dávam studené sprchy a nebránim sa rôznym príležitostiam schladiť sa, aj keď v lete je na to menej možností. V zime to prispôsobujem aj ďalším aktivitam, aby som mal vo všetkom balans, takže je to skôr nárazové. Sprchy pravidelne, zvyšok kedy sa ako podarí – či už len tak, v potoku v prírode, alebo na jednom z Wim Hof kurzov, ktoré ináč naozaj odporúčam… Som zástancom toho, netlačiť nič do extrémov, také 80/20 pravidlo platí aj tu – snažím sa pravidelne robiť 20% aktivít, ktoré mi dodajú 80% benefitov a netlačím na to, ak sa mi nepodarí dosiahnuť úplnú pravidelnosť, či už otužovanie, šport či čokoľvek iné. Ak si telo pýta ležať pod dekou a čítať knihu pri zelenom čaji, tak mu to doprajem.

Q: Čo tvorí tvoje denne pohybové minimum?

A: Pracujem z domu, na laptope, takže určite to je obmieňanie pozície pri sedení – fitlopta, kľakačka, postojačky. K tomu mám hrazdu (tyč) do dverí a kettlebell, ktoré využijem denne hoci len na rozťahovanie sa a miernejšiu záťaž nie v rámci tréningu všeobecného pohybu. Ráno sa ponaťahujem, počas dňa len tak aspoň 50 klikov. Do toho si pár krát týždenne dám záťažový tréning – čiže aspoň 30 min makačka s kettlebelmi, na hrazde. Aj tu uplatňujem 80/20 pravidlo. Posledných pár mesiacov ma zaujali negatíva – excentrické pohyby, dobre popísané v knihe Calorie Myth – Bailor Jonathan, ktoré tiež dobre sedia s paretovým pravidlom. A samozrejme nikde si nič nezľahčujem – schody namiesto výťahu, chodiť pešo alebo na bicykli namiesto auta či MHD ak sa to dá. A samozrejme výlety do prírody, treky či zaplávať si v blízkom jazere sú samozrejmou súčasťou dobíjania mojich batérií :). Posledný týždeň som začal trénovať hod sekerou a lukostreľbu, takže to ma vytiahne do lesa ešte častejšie. A rád si doprajem aj manuálnu prácu – robím si teraz chatu na Domaši, tak sa tam nacvičím dosť, alebo pomôžem rodine a známym s hocičím. Ešte aj na cestách sa mi podarí pomáhať ľuďom v záhrade alebo pracovať ako dobrovoľník.

Q: Máš viacero projektov, veľa zameraných na veganstvo a ochranu zvierat. Stretávaš sa aj s negatívnym pohľadom ľudí v tvojim okolí vzhľadom na tvoje názory a presvedčenie?

A: Už nie. Zo začiatku – 8 rokov dozadu, mali ľudia na vec iný pohľad, nepoznali to tak a ja som mal tiež trochu silnejší prístup. Snažil som sa za každú cenu ľuďom otvoriť oči a nechápal som, prečo to nevidia tak ako ja. No postupom času a vďaka priateľke Gabči, ktorá mi pomohla vnímať veci empatickejšie, som pochopil, že každý si k tomu musí dôjsť sám. Ak majú ľudia záujem, rád sa na danú tému porozprávam a zdieľam všetko čo viem, no už nerobím ja ten prvý, niekedy nevyžiadaný krok. Takto sa vlastne už s negatívnym pohľadom ľudí nestretávam – pretože sa naozaj nájde málo ľudí, ktorí by ti povedali, že chcú, aby zvieratá trpeli. Práve naopak, každý človek je prirodzene empatický voči utrpeniu iných tvorov, len sme výchovou a spoločnosťou trochu otupení voči istým formám. Už nespochybňujem hodnoty ľudí, s ktorými sa bavím (tým, že som sa ich snažil presvedčiť aby prestali prispievať k utrpeniu zvierat častým jedením mäsa či mlieka a vajec hneď) , necítia sa akoby pod útokom. Informácie spracujú vo svojom čase a rytme a svoj životný štýl častokrát aj tak prispôsobia a upravia tak, ako to oni najviac v daný moment vedia. A zisťujem, že časom znížia spotrebu mäsa, vajec a mliečnych výrobkov. Vidíme to aj v celkovom spoločenskom vývoji – v médiách a obchodoch sa táto téme preberá oveľa viac, máme oveľa viac rastlinných jedál, zdravotné organizácie odporúčajú nejesť červené. Táto zmena – presun na čoraz väčší podiel rastlinnej stravy a výrobkov je vlastne nevyhnutná, ako zo zdravotného tak aj z ekologického hľadiska, takže sa prirodzene ukazuje už vo všetkých kruhoch, a je to len otázka času. Viac o tom nájdete na https://humannypokrok.sk/, rýchlo rastúci projekt, na ktorom sa podieľam tiež.

Q: Je pre teba ťažké skĺbiť vegánstvo s pohybom?

A: Vôbec nie. Ako som spomínal, dnes už máme toľko rôznych druhov rastlinnej stravy, vo všetkých supermarketoch, na internete je toľko receptov a článkov o športe a rastlinnej strave, že už nie je problém si rýchlo nájsť čo konzumovať ak sa chceš zamerať napríklad na vyšší príjem proteínov. Možno ak chceš byť  130 kg kulturista to bude trochu ťažšie na rastlinnej strave, no to už je extrém samo o sebe a nemyslím, že je to zdravé na akejkoľvek strave. Len si pozri na YouTube video “Bodybuilder back sticker” a budeš vedieť čo mám na mysli.
Robím si aj vyšetrenia, krvný obraz a okrem bežných výkyvov mi nechýba nič, všetky ukazovatele sú v norme + cítim sa silnejší a obratnejší teraz, ako keď som mal 25 rokov. 

Q: Aké náročné bolo naučiť sa si správne pripravovať veganstvu stravu?

A: Pred ôsmimi rokmi bol prvý polrok zaujímavý – hľadal som veľa informácií na internete a učil sa variť nové veci, no potom to už šlo v pohode. Ak poznáš základy vyváženej rastlinnej stravy, tak na tom vieš budovať rôzne recepty a experimentovať. Aj z toho vzniklo veganstvo.org, kde som posúval ďalej všetky informácie, ktoré som prieskumom získal, dopĺňal nové zistenia a prieskumy svetových organizácií ako WHO. Pozri si napríklad čo tvorí vyváženú rastlinnú stravu tu: https://veganstvo.org/zdravy-zivot/zdrava-vyvazena-strava/
Dnes to už je oveľa ľahšie – všade je plno receptov, návodov a článkov o tom, čo tvorí zdravú stravu. Pozri si ich viac a urobí si vlastný názor a režim, ktorý vyhovuje tebe. Začať môžeš napríklad na jemprezem.sk.
Ale nemusíš ísť hneď touto cestou. Niekomu vyhovuje ísť postupne, obmedziť isté typy živočíšnych výrobkov a stravovať sa zdravšie. Napríklad, namiesto jedenia všetkých typov mäsa, skús jesť oveľa viac zeleniny a strukovín a k tomu len občas zdravšie typy mäsa – krevety, mušle, ryby. Zaujímavé je, že keď sa raz nastavíš na zdravý život a stravovanie, tak príjem mäsa obmedzíš automaticky. Viac o tom, prečo jesť menej mäsa nájdeš aj na tejto stránke: www.menejmasa.sk.

Q: Veľa cestuješ, ako riešiš pohyb a stravu počas ciest?

A: Počas ciest sa ten pohyb rieši akosi sám – oveľa viac chodím, s batohom na chrbte, trekujem. Takisto si zacvičím a ponaťahujem sa – ide to o to lepšie niekde na pláži alebo v exotickej prírode. Ako som už spomenul, aj na cestách sa nestránim manuálnej práci – ako dobrovoľník, napríklad v záchranných centrách, či pomôžem ľuďom, u ktorých bývame s rôznymi prácami. Naposledy, cez housesitting, staráme sa ľuďom o zvieratá a domácnosť kým sú oni preč a máme za to ubytovanie v rôznych častiach sveta zadarmo, som páriku na severe Talianska vysekal a prečistil veľkú časť záhrady prerastenú burinou, kríkmi a bambusmi. Pomáha mi aj priateľka Gabča, ktorá  veľmi rada cvičí yogu, acroyogu alebo trekujeme a objavujeme svet spolu.

Q: Ktorá krajina je tvoja naj z pohľadu stravy a prostredia?

A: Čisto z pohľadu stravy je to v Európe veľmi dobré, veľa reštaurácií, už aj čisto rastlinných, plné supermarkety. Ázia je tiež dobrá – veľa jedál majú len rastlinných – India, Thajsko, Myanmar, všade sa dá dobre najesť. Južná Amerika má už trochu obmedzenejšie možnosti, no aj tam som cestoval rok bez problémov so stravou.
Čo sa prostredia týka, tak mne je najlepšie v Thajsku – aj sa tam dobre najem, majú dobrú infraštruktúru, krásne prostredie – pláže, hory, jazerá a dá sa tam dostať ľahko. Aha, mám už aj rebríček top krajín na život… https://posveteposvojom.com/2017/01/12/top-krajiny-zivot/ 

Q: Venuješ veľa času online práci, pracuješ viac s domu, s ciest alebo ide o kombináciu?

A: Pracujem hlavne z domu – väčšinu času som v Košiciach. Po svete cestujem tak 2-4 mesiace v roku a zvyšok času trávim na Slovensku, je to celkom dobre a som takto efektívnejší. Niekedy pracujem aj na cestách, ale len nevyhnutné veci, snažím sa na cestách skôr oddýchnuť či spoznávať. No nebránim sa ani možnosti napr. žiť v Thajsku a mesiac pracovať, potom mesiac spoznávať. Krása práce pre seba samého je práve tá sloboda rozhodovania, čo je môj hlavný cieľ.

Q: Je pocit slobody to čo ťa baví na vlastných projektoch najviac?

A: Určite. Patrí k tomu aj pocit zadosťučinenia a dobrý pocit z toho, že niečo tvorím a darí sa, že pomáham zvieratám a ľuďom uskutočniť ich sny, no hlavným cieľom nie je vytvoriť veľký biznis, zarobiť veľa peňazí alebo dosiahnuť nejaký status. Je ním čo najväčšia sloboda rozhodovania sa – sloboda času, finančná a miesta.  

Q: Si aktívny na webe, ktorý “kanál” je pre teba z pohľadu tvojich aktivít a projektov ten naj a prečo?

A: Skôr by som povedal, že som bol aktívny na webe. Najviac ešte píšem pre rôzne projekty / blogy, takže kanál je webstránka / blog. Čo sa ostatných týka, tak teraz trávim viac času na offline projektoch, výletoch, v prírode, s priateľkou, rodinou a kámošmi či pri športe. Na Facebook som už dlhšie prestal hádzať veci, Instagram má za 3 roky asi 10 fotiek a na YouTube sa mi zatiaľ nechce vytvárať obsah. To ale neznamená, že sa na niečo v budúcnosti nehodím a nezačnem tvoriť.
Aký kanál zvoliť závisí aj od typu obsahu a cieľového publika. YouTube by som zvolil ako jednu z prvých možností, dobrým obsahom tam vieš dosiahnuť veľký počet ľudí, raz vytvorené video ti pasívne zarába a oslovuje ďalších ľudí aj v budúcnosti a je populárne ako medzi staršími tak aj mladšími generáciami. 
Ak sa ti nechce tvoriť videá, tak webstránka / blog je určite dobrá forma. 
Ak tvoríš vizuálne – napríklad maľuješ, navrhuješ alebo fotíš, tak určite Instagram v spojení s Pinterestom. 

Q: Je prirodzený flow to čo hľadáš v tom čomu sa venuješ?

A: Neviem aká je tvoja definícia prirodzeného flow, no znie to celkom dobre. Flow u mňa je spojený s odhodlaním a ponorením sa do toho, čo robím. Takisto je v tom balans – viem niekoľko mesiacov makať a rozbehnúť nový projekt, alebo si nadrobiť, no potom si dovolím aj oddych. Poslednú dobu toto uplatňujem v kratšom období – čiže týždenne alebo aj denne – niekoľko hodín makať (práca, projekty) a potom si dožičiť oddych – kniha, šport, príroda. A pod “prirodzený” asi myslíš, že na nič nemusím tlačiť – niekedy to takto ide, inokedy nie, je podľa mňa ťažké ísť “prirodzene pracovať”, pretože aj keď robíš to, čo ťa baví, tak keď to robíš dostatočne dlho, stratí to trochu na pôžitku. Takže trochu sa dokopať na niečom zapracovať patrí k tomu. Je to ale zároveň aj skúška a cibrenie si sebakontroly a sily vôle.

Q: Máš za sebou peší pochod do Compostely, chystáš niečo obdobné?

A: Stále hľadám možnosti ako zažiť niečo nové, potlačiť svoje hranice a pri tom spoznať svet alebo aj samého seba, takže sa stále niečo také nájde. Momentálne nechystám nič konkrétne, no na zimu už rozdumujeme nejakú dlhšiu cestu niekam ďalej, tak do toho možno zakomponujeme aj podobnú výzvu. Výzvy sa pritrafia v rôznych formách, nemusí to byť napríklad dlhá cesta, stačí aj dobrý trek či výstup alebo preteky ako http://www.janskeblato.sk/ určite patrí do tejto kategórie. Tomáš z lobi.zone už čosi spomína o zimnom Spartanovi, tak keď budem na Slovensku, pravdepodobne sa pridám – len ešte neviem či len v trenkách ako on. 

Q: Čo bol tvoj zatiaľ najväčší pohybový výkon, extrém?

A: To myslím závisí od kritérií,  jedno môže byť silový extrém, druhé sila vôle či odvaha. Ako prvé mi napadá napríklad výstup na 6500mnm Chimborazo v Ekvádore, kde som si navyše zabudol teplé nohavice, ktoré nám pridelili, tak som tam vyliezol len v kapsačoch. Zo skupiny 10 sme tam vyliezli len 2 + sprievodca. Ďalej stále rád spomínam na prechádzky s pumou v záchrannom centre v Bolívii, kde som mal niekoľkokrát jej pazúry zaseknuté v koži a len som dúfal, že nepotiahne silnejšie, lebo mi otvorí tepnu. Dobre dal zabrať aj výstup na sopku Rinjani, kde ma Gabča zachránila balíčkom Oreo, keď mi už dochádzala šťava. Spomínané Jánske Blato či otužovanie sa patrí tiež do tejto kategórie. 

Close Menu