Miroslav Dic

Miroslav Dic

To čo sa deje práve v tomto okamihu a prave teraz, to sa počíta, to je život. Zostávajte v pohybe.

Bežecký nadšenec a kouč.

Q: Ako dlho sa už venuješ behu, kedy a ako si začal?

A: Začal som behať na páse v posilňovni. Prvý beh trval len 10 minút. Chcel som skúsiť beh a po cvičení je aeróbny tréning na chudnutie vraj dobrý. V roku 2012 som začal behávať a chudnúť. Fascinovalo ma, ako si telo na beh rýchlo zvykne. A začala moja závislosť na endorfíne. V začiatkoch mi pomohol môj kamarát, učiteľ a maratónec Laco Šimko. Odporúčam si nechať poradiť. Aj napriek tomu že beh je pre človeka najprirodzenejší pohyb, už dávno sa my nevieme prirodzene pohybovať. Začiatočníkom radím si nastaviť cieľ, alebo sa prihlásiť na preteky, to ma motivovalo trénovať.

Q: Čo bolo a je tým najpodstatnejším čo ťa na behu zaujíma a inšpiruje zároveň?

A: Uvedomujem si dôležitosť pohybu pre správne fungovanie nášho organizmu. Ale to čo ma k behu stiahne aj keď prší, je práve ten pocit keď dobehnem, keď sa vrátim z behu. Jasná myseľ, všetky problémy sa zmenia na výzvy, všetky zmysly sú čulejšie. Beh má sprítomní. Som tu a teraz. Nie je žiadne včera a ani zajtra, teraz behám. Beh je pre mňa aj určitou formou meditácie. Pri behu nedokážem premýšľať, len som. Všetok kyslik spotrebovávajú svaly a mozgu ostáva tak akurát kyslíku na nájdenie cesty domov.

Q: Aká bola a aká je tvoja najobľúbenejšia tréningová trasa?

A: Mám rád čísla a štatistiky, niekedy si pripadám ako otrok športtesterov, niekedy som sa dlhšie pripravoval na beh ako samotný beh trval, to je môj úlet. No kým som začal používať aplikácie na zaznamenávanie vzdialenosti, počítal som si kolá aby som vedel koľko kilometrov som zabehol. Tak som si nejako privykol na ovál. Vrelo odporúčam umelý povrch, tartan, je šetrný ku kĺbom. Ale mám rád lesné cesty, posypané ihličím. A trasy striedam. Keď objavím novú, drží ma pár týždňov kým sa mi obehá.

Q: Koľko km zabehneš počas tréningu za týždeň?

A: Ak mám pred polmaratónom pretekom, tak sa týždenný objem kilometrov rovná cca 35ke.

Q: Hrá strava a pitný režim dôležitú rolu pri dosahovaní tvojich bežeckých cieľov?

A: Strava je dôležitá. Musí byť pestrá a ľahká. Základ je nebehať najedený. Radšej hladný, telu hlad nevadí. A voda? Pri behu dochádza k rýchlejšej dehydratácii. Preto je dobré byť napojený. Pozor na prepitie sa pred tréningom. Ak sa mi stane že “zabudnem” piť, 3 dcl vody každých 20 minút ma do 2 hodín dostane do normálu. Zo skúseností viem, že hodinový beh sa dá bez problémov zvládnuť bez priebežného dopĺňania vody. Pri dlhšom behu alebo pri vyšších teplotách pite priebežne a hlavne pravidelne. Keď ste dehydratovaný, krv je hustejšia, spomalí sa metabolizmus, dochádza k horšiemu okysličeniu orgánov a je to väčšia záťaž na srdce.

Q: Ako to je s regeneráciou, a oddychom máš čas sa mu venovať?

A: Zaslúžený oddych chutí najlepšie. Veľmi som si privykol na saunovanie. Blahodarne pôsobia aj prechádzky. Strečing je nevyhnutnosť a masáž je komfort. Odporúčam všetko.

Q: Čo je pre teba najväčšou motiváciou pri behu?

A: Endorfín, vidina chutnej večere (po behu chutí najlepšie) a vyčistenie hlavy.

Q: Viem že si organizoval, organizuješ bežecké podujatia, ako si sa k tomu dostal?

A: V meste kde som žil dlhé roky som pôsobil v bežeckom klube, ktorý organizoval každoročne preteky, Malý pieninský maratón. Do klubu a k behu ma stiahol Laco Šimko, za čo som mu veľmi vďačný. A práve Laco potreboval posunúť žezlo a ja som sa prihlásil. 

Q: Na aký bežecký pretek si najviac hrdý že si ho absolvoval?

A: Hrdý som na svoj prvý pretek, 18 km. Na štart som sa postavil s vnútornou výzvou zabehnúť, nechodiť. Dovtedy som mal odbehnutú najväčšiu vzdialenosť len 12 km. Všetko je v hlave a najväčším obmedzením pre nás sme my sami a naša myseľ. Nebojte sa ísť za hranice svojich možností, bežte.

Hrdý som na každé víťazstvo nad samým sebou.

Q: Aká je tvoja zbierka ocenení z bežeckých súťaží?

A: Nemám žiadnu zbierku. Mám v šuplíku pohodených pár medailí. Nemám k nim vzťah.  

Q: Spomenul si polmaratónové vzdialenosti, skúšal si aj maratón alebo ultrabehy?

A: Premýšľal som na maratónom veľmi intenzívne. Teda stále premýšľam. No nechystám sa v dohľadnej dobe. Maratón je nádherný cieľ, ktorý si vyžaduje poriadnu prípravu, aspoň rok. Viem, že by som ho zabehol, no chcem si po preteku aj užiť endorfínovú záplavu v zdraví.

Q: Aký je rozdiel v príprave pri polmaratóne a maratóne?

Tu je matematika jednoduchá. Na maratón potrebujete 2× viac trénovať ako na polmaratón.

Q: Testoval si svoje telo a myseľ pokiaľ ide o množstvo km zabehnutých v slede dni za sebou?

Netestujem, ale pozorne počúvam čo mi telo hovorí, ako sa cítim. Dôležité je poznať hranicu vašej komfortnej zóny a pravidelne ju opúšťať aj v bežnom živote, nie len pri behu. Tak isto je dôležité vedieť vycítiť kedy vám telo hovorí dosť, teraz si potrebujem oddýchnuť. Beh vám musí prinášať radosť, ako všetko čo robíte, a ak to robíte s radosťou a baví vás to, dostavia sa výsledky či v podobe prekonanych rekordov, zhodených kil či len v podobe lepšej kondície. 

Q: Profesijne sa venuješ okrem iného koučingu, je bežecká skúsenosť pri tomto doslova “behu na dlhú trať” tvojim učiteľom?

A: Šport ma naučil vytrvalosti, naučil ma, že každý krok sa počíta. Večer sa vzdelávam a keď mám po náročnom dni, prečítam si aspoň stranu, lebo každý krok sa počíta.

Q: Koučuješ aj športovcov?

A: Koučing je veľmi všestranný. Môžem koučovať matku na materskej, športovca, či vrcholového manažéra. Ešte som nekoučoval športovca, budem rád ak ma nejakému “zablúdenému” športovcovi odporučíš.

Q: Čo je pri koučingu pre samotného kouča to najdôležitejšie?

A: Odosobniť sa. Byť prítomný a zároveň byť pre koučovaného neviditeľný. Zo začiatku bolo veľmi náročné neradiť, o tom je už mentoring. V koučingu si klient prichádza na riešenia sám, podľa svojich životných skúsenosti a svojich schopností si nastavuje riešenia a kroky.


Q: Ako sa koučujú kouči? 

A: Veľmi ľahko, pretože vedia rozmýšľať, vedia využívať svoje myšlienky v svoj prospech. Sústrediť sa na pozitívne stránky veci a na cieľ.

Q: Je koučing to čomu sa chceš a rozvíjať dlhodobo ako svoju profesiu?

A: Mám pocit, že spoločnosť bude čím ďalej viac potrebovať koučovať a usmerniť. Doba je veľmi náročná, teda spravili sme si ju veľmi náročnou. To ako žijeme je náročné. Málo meditujeme, nevenujeme sa sebe. Rozptyľujeme svoju myseľ mobilom, večer otupujeme televíziou. Pripravujem si práve prednášku na tému “Sebeláska”. Naberám množstvo informácii. Popri tomu trénujem aj rýchle čítanie, pamäť, meditujem. Tak ako naše telo potrebuje pohyb a odpočinok, aj naša myseľ a mozog potrebuje zabrať a aj voľne lietať. 

Určite budem ďalej koučovať a šíriť lásku. Pretože to čo sa deje práve v tomto okamihu a prave teraz, to sa počíta, to je život. Zostávajte v pohybe.

Close Menu