Tatiana Koblišková

Tatiana Koblišková

Tanec a joga je ideálna kombinácia. 

Tanečnica – baletka a lektorka jogy.

Q: Venuješ sa joge a tancu, baletu, je to pre teba ideálna kombinácia?

A: Úprimne, balet som skôr vyštudovala a chvíľu aj tancovala, ale aktuálne ho skôr iba učím, nevenujem sa mu aktívne cez svoje telo, no rozumiem práci svalov pri tomto pohybe. V prepojení s jogou vie dať tanečníkovi úplne inú kvalitu pohybu a to je podľa mňa cieľ každého tanečníka, rozprávať svojim telo príbeh pre diváka. 

Myslím si, že skôr joga šperkuje balet ako balet jogu. 

Q: Ako je časovo náročné skombinovať venovať sa obom?

A:  Hm. Dá sa to. Deň si nastavujem reálnymi cieľmi, ktoré som za reálne vyčlenený čas schopná dosiahnuť. Každý deň je iný a prináša iné situácie, preto si dávam pozor, aby som nestratila hodnotu alebo prioritu toho dňa, ale žila a pri tom napredovala. A práve to chce dobrý plán, lebo nestratiť pri cieli hodnoty, je ešte ťažšie ako samotný cieľ dosiahnuť. 

Q:  Ako si sa dostala k joge a čo bolo impulzom začať?

A: Jogu mi ako prvá predstavila naša profesorka moderného tanca. Pravdepodobne si robila nejaký certifikát, ktorého súčasťou bolo video jednej odučenej hodiny, ktoré so mnou neskôr robila. Už vtedy mi povedala veci, ktoré sa mi zišli aj na iných tanečných hodinách, ba veci, ktoré sa dajú aplikovať v bežnom živote. To bol impulz, vtedy to bola pre mňa funkčná doplnková technika, ktorá ma baví a ešte aj rozvíja. A dnes sa z doplnkovej techniky, stala hlavná.

Q: Viem že precvičuješ, prezraď aký je to štýl jogy.

A:  Najradšej mám power jogu. Rada robím hodiny o niečo tanečnejšie, no prioritní sú ľudia, hodinu aj úroveň hodiny vždy prispôsobím ľuďom. Ako vo všetkom aj v hodinách jogy, mám rada keď veci do seba zapadajú a na seba nadväzujú, preto sú tí ľudia prioritní, lebo oni určia akú skladačku (veľmi metaforicky) za hodinu postavíme. 

Q: Ako riešiš svoju dennú jogovú prax, máš na ňu vôbec čas?

A: Aktuálne som študentkou. Pracujem denne päť až šesť hodín, čiže zvyšný čas mám rozdelený na učenie sa a prax. Snažím sa cvičiť 5-6 krát v týždni po dve hodiny.

Q: Ako je to s intenzitou tvojej dennej praxe. 2 hodiny je pomerne dlhý čas, skôr sa stretávam s praxou ktorá trvá cca 20 – 30 minút a už to je problém dodržiavať na dennej báze.

A: Som študentkou plus moja pracovná doba je denne max 5-6 hodín, tým pádom mi zostáva celkom príjemný čas na dennú prax. Samozrejme sú obdobia kedy sa pracuje dlhšie, prípadne sú iné priority, ale to je len výnimočne. Myslím, že každý kto by ten čas mal, by ho tak využil (teda čo sa lektorov týka).

Q:  Uvažuješ aj o kombinácii tanca a jogy ako formy pre vedenie hodín?

A: Áno. Chcela by som aby výsledné prepojenie pripomínalo okrajovo tanec cez rôzne jogové pozície doplnené o tanečné pohyby na seba nadväzujúce s hudbou a dychom súzvučné. Táto predstava je ale ešte na dlhšiu dobu. V prvom rade musia byť ľudia, ktorí sa telom aj hlavou stretnú s touto myšlienkou a potom po malých krokoch, pravidelnom opakovaní, budeme vedieť prejsť do komfortu hodiny tela a hlavy. 

Q: Ako je to s učiteľmi od ktorých sa učíš, máš stálych pre tanec a jogu?

A: Na svoju výučbu používam knihy, články, videá a v oveľa menšom množstve navštevujem aj hodiny lektorov, ktorých práve moja hlava obdivuje. Časom by sa chcela orientovať na zahraničie. Mám v pláne si tam spraviť pár certifikátov, no ako som spomínala som študent a učiteľ, preto sa mi to o niečo ťažšie organizuje, ale ak príde príležitosť, určite je postrehnem a využijem.

Q:  Samo-vzdelávanie je isto dôležité aj pre teba, ako konkrétne prebieha?

A: Rada si čítam o ľudskom tele. Zaujíma ma biológia, stavba tela a jeho možnosti. Potom si dosť frčím na Youtube, kde mám zopár svojich obľúbených jogových lektorov a tanečných profesorov.

Denne mám tie dve hodiny, prvá je pre posilňovací tréning, výdrže a druhý je na rozvoj. Vždy si nájdem video, ktoré ma zaujme a tomu sa potom týždeň venujem. Takže takto vyzerajú moje denné dve hodinky. Potom to už len striedam a obmieňam.

Q: Venuješ veľkú pozornosť stravovaniu alebo to ani veľmi neriešiš?

A: Voľakedy som riešila. Bola som strašne ctižiadostivá a to ma na škole dostalo do bulímie a anorexie. Dnes so zdravým telom aj hlavou, jem s rozumom a láskou. Nefandím prejedaniu sa, ani nezdravým jedlám (iba ak tak príležitostne), skôr mám rada starú nekomplikovanú klasiku starých mám. 

Q: Znamená to že si stravu aj sama pripravuješ, alebo to zatiaľ nie je nutnosť? 

A: Áno. Vonku sa stravujem len príležitostne a na miestach ktorým verím. Tým, že som mala dlho dlho črevné problémy, mám strach a nedôverujem strave vonku, tým pádom si jedlo zvyknem pripravovať sama. 

Q: Vnímaš oddelenie jogového, tanečného sveta a vlastného osobného života alebo sa všetko prirodzene prepája?

A: Snažím sa to oddeľovať. Joga prirodzene prináša do bežného života väčší kľud, tanec zasa radosť, no ja si chcem cielene držať oddelene tieto dve časti – pracovný a osobný život. Obe mi prinášajú nové veci, poznania, síce si ich rada prepájam, ale práve to ma baví. Ak by som moc vnášala do bežných dní len jeden smer ( a to ten pohybový ) nerozvíjala by som sa v iných. A to nechcem. Chcem poznať veľa vecí. 

Q: Aké ciele, ak vôbec nejaké, si kladieš v oblasti jogy a tanca?

A: Viem, čo chcem dosiahnuť s ľuďmi a deťmi, ktoré učím. Rozmýšľam niekedy nad vlastným priestorom, ale za mňa to má zatiaľ, v mojej aktuálnej situácii, stále viacej mínusov ako plusov. Ale nevylučujem to a možno raz to tak bude.

Q: Spomenula si že učíš deti. Tu musí byť prístup lektora veľmi hravý hlavne keď ide o nižšie ročníky. Ide o hodiny tanca alebo aj jogy?

A: Najmä o hodiny tanca. Áno s tými najmladšími je to často najmä hravou formou. Deti sú super hlavy a myslím, že to čo im ja dám na hodine oni mi opätovne vrátia. Málokedy sa cítim z týchto hodín unavená a ak aj som, je to skôr mnou ako nimi. 

Q: Riešila si už otázku zranení?

A: Na škole som mala vyskočené jabĺčko na ľavej nohe. Nič iné som odvtedy nemala. Veľmi si na to dávam pozor. Po spomínanej chorobe, je pre mňa zdravie prioritnou záležitosťou a snažím sa konať vždy tak aby som ho čo najmenej ohrozila, lebo ako pre každého tanečného alebo jogového lektora, je to odstávka na nie krátky čas. Pre mňa strašiak. 

Q: Čo najnáročnejšie je pre teba pri vedení hodín jogy alebo tanca?

A: Priznám sa, že jogu síce praktizujem dlho ale učím krátko. Ťažko mi bolo akceptovať fakt, že ja necvičím, ale pomáham a vediem. Už dnes mi je to prirodzené, ale nebolo. Pri tanečných hodinách si musím často vravieť – sto ľudí, sto chutí. Tanec si obnáša aj techniky, ktoré deti nebavia. Vedelo mi to vadit a dlho som vymýšľala cesty, aby to poňali inak. To už moc nerobím, pretože niekedy treba robiť aj niečo čo nás nebaví. Každý chce točiť niekoľko piruetes alebo spraviť či už v joge alebo v tanci šnúru/špagát a to si vyžaduje aj cvik, ktorý nie je buď príjemný alebo zábavný plus teda ho treba robiť pravidelne. Nastavila som sa tak, aby moje hodiny čo najviac ľuďom dali a pokiaľ viem, že ja som prípravu nezanedbala a spätnú väzbu neviem ovplyvniť, netrápim sa tým. 

Close Menu