Vlado Wagner

Vlado Wagner

Učiteľ jogy a rozvoja vedomia

Q: Venuješ sa vzdelávaniu a príprave nových lektorov jogy, aký majú tieto kurzy priebeh?

A: Spolu s manželkou Silviou sa špecializujeme na vzdelávanie budúcich lektorov a učiteľov jogy, ktorí majú záujem vyučovať jogu podporujúcu telesné a duševné zdravie. Vzdelávame ich spolu s ďalším odborníkmi z oblasti fyzioterapie, psychológie, indológie, marketingu a umenia. Záleží nám na kvalite jogy a naozaj chceme, aby naši absolventi boli odborníci na jogové cvičenia – ásany, meditácie, či dych. A zároveň pokladáme za potrebné, aby boli vzdelaní aj v oblasti zdravia, anatómie, fyziológie, v histórii jogy a vedeli aj kvalitne pedagogicky s ľuďmi pracovať. Dôraz pri tom celom kladieme na duševný rozmer jogy. Toto všetko rozumieme pod kvalitou jogy. 

Samozrejme kladieme veľký dôraz na prax. Aby to, čo sa u nás študent naučí, hneď začal prakticky využívať a precvičovať. Študentov preto podporujeme formou individuálnych konzultácií v rozbehu ich učiteľskej činnosti. Riešime spolu možnosti, ako čo najskôr začať s vyučovaním, aby naučené overovali v praxi a zároveň si tým vedeli privyrobiť aj na ďalšie vzdelávanie.

Vzhľadom na tieto vysoké ciele má naše vzdelávanie formu 2-ročného komplexného vzdelávania, 500+ hodín.

Výučba pozostáva z viacerých častí: 

  • 8 vzdelávacích víkendov na Slovensku a 2 v severnom Taliansku 
  • stážovanie a praxovanie na našich hodinách jogy
  • samoštúdium – štúdium literatúry a venovanie sa cvikom
  • „domáce“ úlohy – písanie článkov, prvé fotenia cvikov, robenie prvých videí k téme joga, vypracovanie záverečnej odbornej brožúrky, marketingová stratégia
  • konzultácie k rozbehu vlastných kurzov – vypracovanie marketingovej stratégie, koncept webu, orientácia na sociálnych sieťach

Je to teda také bohaté dianie.

Keď sa pýtaš na to, ako konkrétne prebiehajú vzdelávacie víkendy, tak je to cca. 50% teórie a 50% praxe. Každý vzdelávací víkend má určitú ústrednú tému, ktorej sa venujem počas prednášok a workshopov. Následne tú strešnú tému uchopíme prakticky. Venujeme sa detailnému spoznávaniu jednotlivých cvikov, učíme študentov uvádzať cviky na hodinách, tvoriť zmysluplné zostavy, ako dávať dopomoc, korekciu, ľahšie a ťažšie varianty, cviky pre rôzne cieľové skupiny a pod.

Q: Aký je počet nových lektorov, ktorí prejdú tvojim kurzom?

A: V súčasnosti to je do 10 ľudí. Máme však ambície posunúť hranicu na 20 – 30 študentov. \lsd

Q: Vnímaš stále že záujem je väčší ako sú možnosti realizácie kurzu?

A: Žijeme v rýchlej dobe. Vzdelávať sa za učiteľa jogy 2 roky je dnes skôr nezvyčajné. Kľudne si viem predstaviť, že by aj viac ľudí absolvovalo takéto rozsiahlejšie vzdelávanie v joge. Viem, že s týmto štýlom vo viacerých smeroch predbiehame dobu. Preto sa snažím tieto dôvody, prečo je vhodné vzdelávať sa za učiteľa jogy, uvádzať na našom blogu.

Q: Vedieš aj individuálne hodiny. Je pre tebe náročnejšie venovať sa 1 osobe ako skupine osôb?

A: Nepovedal by som, že to je náročnejšie. Skôr je to iný typ “práce”. Vo vzťahovej rovine je to intenzívnejšie, ako učiteľ a klient sme si ľudsky bližšie. Kladie to väčší nárok na usporiadanie si priorít a cieľov u mňa ako učiteľa a tiež si to vyžaduje istý vklad od klienta.

Často pozorujem, že individuálne hodiny sa pekne dopĺňajú so skupinovým vyučovaním a naopak. Napríklad, na individuálnej hodine je viac priestoru na spoznávanie konkrétnej témy, neskôr to viem použiť a zapojiť pri práci s väčšou skupinou.

A zasa naopak: na skupinových hodinách spoznávam rôzne typy ľudí. Keď sa potom stretnem s jednotlivcom, viem sa približne zorientovať, čo asi bude treba a bude možné, keďže som s podobným typom pracoval v skupine. Mám veľmi rád oba typy “práce”.

Q: Ako vnímaš súčasný odklon od klasickej tradície jogy v zmysle duchovných aspektov k takmer len fyzickému poňatiu prevádzania asán?

A: Je prirodzený. Je to presná reakcia na dobu, v ktorej žijeme. Joge sa intenzívne venujem už vyše 20 rokov, 12 rokov ju vyučujem a počas toho som sa týmto fenoménom zaiberal mnohokrát. Joga je tu, u nás na Západe, braná silne “kompenzačne”. Cez deň žijeme veľmi rýchlo a večer ideme na jogu, aby sme sa vyrovnali so stresom zo života či práce.

Zvyčajne len kompenzujeme následky “života” na joge. Ale neučíme sa tam nič nové. Neposilňujeme tam svoju schopnosť formovania života, schopnosť dať životu obsah, cieľ a zmysel. Ráno ideme späť do práce, opäť máme stres, únavu, nechuť. Večer sa cvičením znova nabijem. Alebo aspoň na chvíľu zabudnem.

Na mojich kurzoch k joge pristupujem ako umelecko-estetickej disciplíne. Jednotlivé ásany vyjadrujú isté obsahy, myšlienky, majú určitý charakter. Napríklad váha, tuladandásana, je výrazom rozpínavosti. Cvičiaci by ju mohol vnímať ako širokú, vstupujúcu do priestoru, a tak sa môže zapojiť aj vnútorne, duševne. Formuje cviky, nečaká len benefit. Ak chce tieto rôzne obsahy vyjadriť svojím telom, musí sa naučiť vyformovať niečo od myšlienky a ideálu až do reality.

Takýmto spôsobom sa veľa naučí aj pre život. Nebude v živote len reaktívne reagovať na okolnosti okolo neho, ale môže obsahovo utvárať život, zapojiť sa do neho. Všimol som si, že ľudia sú po istej doby takejto praxe v živote tvorivejší, aktívnejší, živší. Potom nemajú tak silný sklon “len fyzicky cvičiť” a tým kompenzovať neuspokojujúci celkový životný pocit, ako si naznačil. 

Q: Dnes sa pod názov powerjoga da schovať takmer všetko, zaujímalo by ma aký smer, škola je tebe najbližšia v joge?

A: V joge ma oslovuje mnohé. Mňa oslovuje obraz človeka, ako je vypracovaný u Rudolfa Steinera, zakladateľa antropozofie. Z indických osobností, ktoré korešpondujú s obrazom človeka ako bytosti, ktorá má duchovnú zložku, duševnú časť – dušu, a fyzické telo, je to Sri Aurobindo. Od neho pochádza aj citát “All life is yoga”, ktorý je možné nájsť aj na jedno-rupiovej indickej minci. Sám však nezacvičil ani jednu ásanu :-). Z európskych prístupov je to najmä “Nová jogová vôľa”.

Q: Máš čas na svoju vlastnú prax a považuješ ju za základ svojej lektorskej činnosti?

A: Touto otázkou asi smeruješ k problematike, ktorú počúvam od niektorých lektorov jogy. Sťažujú sa, že keď vedú cvičenie jogy druhých, nemajú dostatok času, sily a priestoru na vlastný pokrok.

Počas mojich lekcií nielen korigujem cviky, ich prevedenie a dopomáham účastníkom, ale aj sám cvičím s ľuďmi a ukazujem, čo a ako cvičiť, čomu sa vyhnúť. Zvyčajne sa 1-2 týždne na kurzoch venujem centrálne jednej téme, prípadne jednému cviku. A keďže mám tak 5 – 10 lekcií do týždňa (zvyčajne hlavne 90 minútových), tak pokrok pri tomto množstve na seba nenechá dlho čakať :-).

A áno, mám teda čas na vlastnú prax a vnímam ju ako základ mojej lektorskej činnosti. Vlastne najväčší pokrok som spravil, odkedy som začal jogu vyučovať druhých. A k tomu s manželkou vedieme a školíme aj našich študentov vo vzdelávaní za učiteľov jogy. Aby robili pokrok a dokázali ho skĺbiť s lektorovaním druhých. Ide to veľmi dobre, keď sa to človek naučí.

Q: Pri rozhovoroch s lektormi ktorý sa venujú joge dlhé roky vnímam trend skracovania času fyzického cvičenia a koncentráciu na prezívanie a psychicky, duševný aspekt jogy, ako je to u teba?

A: Áno, poznám tento trend. Odučenými rokmi človek lepšie pozná problematiku a zistí, aké podstatné sú určité detaily pri joge. Avšak myslím, že cviky by mali pekne “zrieť” s plynúcim časom. Byť “večný začiatočník”, ako to v joge niekedy počujem, podľa mňa nezodpovedá prirodzenosti človeka. Skôr práve naopak, ide do presne proti nej, pramení z dnešného životného štýlu a hodnôt. Aké by to bolo, keby napríklad starší obuvník ešte stále neovládal svoje remeslo?

Q: S jogou sa často spája príklon k vegetariánskej/vajanskej strave, je to tak aj u teba?

A: Áno, aj my sme s manželkou už 15 rokov lakto-vegeteriáni. Zato sme však výrazne zlepšili kvalitu nášho chleba. Pečieme a predávame do istej miery “špeciálny” chlieb – založený na tzv. “medo-soľnom princípe”. Celozrnný, špaldový, v bio kvalite.

Q: Mam osobne pocit že vnútorná, skrytá stránka jogy sa vytráca a množstvo lektorov ju ani vo svojich hodinách nerozvíja, pritom je to podstatnejšie ako fyzická stránka.

A: Toto je od teba veľmi zaujímavý postreh. Mám dojem, že mnoho cvičiteľov a lektorov toto vnútorne vníma. Jogový učiteľ je často citlivý a vnímavý človek. A preto vidí, že v dnešnej dobe majú ľudia sklon kĺzať po povrchu. „Len si zacvičiť a cítiť sa lepšie,…” Na jogu dnes ľudia chodia po práci, po množstve rozhovorov, telefonátov, obchodných rokovaní, či porád. Chodia tam vypnúť. Môže im padnúť zaťažko sa vnútorne zapojiť, vnímať započuté, premýšľať nad tým, hlbšie uvažovať. Je ľahšie len sa proste nechať viesť, telesne si zacvičiť.

No a práve tu je veľký potenciál pre zručného učiteľa jogy, ktorý môže započať ozdravné procesy. Ktorý aj napriek tomuto dokáže osloviť dušu druhého človeka a ponúkne mu skutočné obsahy, takým spôsobom, že sa dokáže vnútorne zapojiť. Ak sa to podarí, vždy opätovne zažívam pocit, že hodina je osviežujúca. A je prínosom ako pre účastníka, tak aj pre mňa, učiteľa.

Iste, je to schopnosť a zručnosť, ktorej sa treba nejaké tie mesiace venovať. A to presne robíme na našom vzdelávaní učiteľov jogy.

Q: Zaujala ma tvoja stránka asana.sk kde v časti blogu popisuješ možnosti pôsobenia v oblasti výučby jogy. Bolo hlavnou pointou množstvo nejasnosti ktoré v tomto smere existujú?

A: Áno, to ma motivovalo. Plus aj ten sklon v názoroch, ktorý bežne panuje pri výbere kurzu pre inštruktorov jogy. Chcel som popísať, ako veľmi je v joge dôležitá téma slobody v spojitosti so zodpovednosťou. A aj takto som chcel prispieť ku zmene zmýšľania v spoločnosti. K tvoreniu novej kultúry.

Q: Kde čerpáš inspiráciu a energiu pre svoju lektorskú činnosť?

A: Napríklad v kvalitnej literatúre :-). Preklad jednej takej momentálne s kolegami dokončujeme. Je o terapeutickom uplatnení jedného špeciálneho prístupu k joge pri duševných ochoreniach, ako sú úzkosti a depresie. Keď to bude aktuálne, rád sa ti ozvem s detailmi.

Q: Vzdelávaš svojich klientov aj v histórii jogy?

A: Jednoznačne áno. História a filozofia sú podľa mňa podstatnou časťou. V malej miere to robím aj na bežných kurzoch jogy. A vo vzdelávaní lektorov jogy dokonca začíname spoluprácu aj s naslovovzatým odborníkom na túto tému – indológom.

Q: Aký je najväčší mýtus s ktorým si sa stretol? Pripadne aj viac ako 1.

A: K téme mýtov v joge som nedávno napísal aj relatívne obsiahlu brožúrku, ktorá je už dostupná aj na našom webe. Osobne ma veľmi ťaží, keď vidím to množstvo tendencií k subjektivite v joge a meditácií. To je asi najväčší mýtus.

A taktiež je rozdiel medzi mýtmi na kurzoch jogy a pri vzdelávaní lektorov jogy. Na kurzoch je to mylná predstava, respektíve nastavenie, že “joga mi pomôže”. U lektorov je to “potrebujem len papier” a neuvedomenie si, že bez dostatočného vzdelávania sa neskôr v živote budú trápiť.

Q: Vnímaš svoje pôsobenie lektora ako poslanie?

A: Áno. Pekne si to nazval. Napríklad aj našich študentov vo vzdelávaní vedieme tak, aby z úvodného “inštruovania” jogových cvikov – kedy som schopný viesť niekoľko jogových cvikov, časom vyrástli k “vyučovaniu” – ku kvalitnej pedagogickej práci s ľuďmi na kurzoch jogy.

Povolanie učiteľa jogy má v tomto smere veľké možnosti a potenciál. Pretože jeho vykonávanie v sebe kĺbi oblasti ako sú pohyb, filozofia, podpora telesného a duševného zdravia, rozvoj osobnosti, prosociálna zodpovednosť a orientácia, rozvoj morálky, etiky. Učiteľ jogy tak môže výrazne prispieť k celospoločenskému a kultúrnemu posilneniu a zlepšeniu. K podporeniu slobody a zodpovednosti.

Close Menu